Bolo to koncom minulého roku, kedy internetom začal kolovať singel Platoon, ktorý aj vďaka nápaditému videu okamžite zaujal. O jeho autoroch veľa známeho nebolo, dvojica Jungle totiž tajila aj svoje vl ...
Nič nenasvedčovalo tomu, že tento album by mal byť lepší než len priemerný. Brian Eno a Karl Hyde sú síce veľké mená, no High Life prišiel už dva mesiace po predošlom – Someday World, čím sa dvojica há ...
Bolo to v roku 2006, kedy vydal prelomový album Bicuits For Breakfast pod hlavičkou prestížneho vydavateľstva Ninja Tune. Odvtedy je jeho projekt Fink nezastaviteľným. Stihol vydať ďalšie tri štúdiové albumy a dve live-ky, jednu dokonca s orchestrom. Z tria Fin Greenall, Guy Whittaker a Tim Thorton je dnes regulérna kapela, ktorej v polovici júla vyjde už šiesta a doteraz najambicióznejšia nahrávka Hard Believer - surovšia, rockovejšia a aj najrýchlejšie nahratá. "Viete, my nechceme byť tá kapela, ktorá sa chce každým jedným albumom ľudom zapáčiť - my dokážeme prijať, že niektorý z albumov nemusí ľuďom sadnúť. Baví nás riskovať a nahrávať vždy iné platne. Naozaj nechceme robiť stále to isté dookola a nám sa vlastne páči, keď niekto jednu platňu miluje a ďalšiu neznáša. Tak je to v poriadku," uviedol Fink pre Rádio_FM.Nasledovník nahrávky Perfect Darkness z roku 2011 vznikol v priebehu 17 dní v legendárnych hollywoodskych Sound Factory štúdiách s rovnako legendárnym producentom Billym Bushom, známym vďaka spolupráci s Garbage či Beckom. Nahrať album v priebehu niečo viac ako dvoch týždňov bolo zámerom. "Milujeme rýchly spôsob nahrávania. Baví nas pracovať hlavne rýchlo, pretože vtedy dokážeme dôveryhodne zachytiť ten, ako sa tomu hovorí, moment. Nemôžete si dovoliť zaváhať alebo nad niečím príliš rozmýšlať. Nemáte čas na obavy. Takto nás to vždy bavilo a konkrétne tento album sme nahrali v priebehu 17 dní a len o deň kratšie sme nahrávali aj album Perfect Darkness. Vždy tam ale prídeme dokonale pripravení. A aby som bol úprimný, ak potrebujete štúdio len na pár týždňov a nie na pol roka, tak si môžete dovoliť to ovela krajšie a kvalitnejšie :) Takže ak viete pracovať rýchlo, zostanú vám peniaze na dobrého producenta alebo špičkové štúdio," prezradil nám Fink. Skladba, ktorá vznikla bezprostredne po hádke s partnerkou, skladba, v ktorej sa zamýšľa nad tým, ako môžu násťročné deti pochopiť príbeh Rómea a Júlie či tracky o úprimnosti k sebe samému - aj po tých ...
Druhý album skupiny Banda je o kúsok zrelší ako ich debut, ktorý to dotiahol až do prvej desiatky rebríčka WMCE. Tentoraz sú v ponuke ešte sladšie čerešne.Podľa slov Sama Smetanu, kapelníka Bandy, ktor ...
Vyzerá to tak, že generácia Y skôr streamuje než žije, a ak aj náhodou žije, tak život viac zaznamenáva, než skutočne prežíva. Hudba Lone je podľa jej autora len o prežívaní, a to len tých najkrajších vecí. Psychológom by sa to zrejme veľmi nepáčilo, ale také bolo mentálne a estetické nastavenie autora v čase prípravy albumu. A hoci bude mať Lone o rok 30, je aj o ich zaznamenávaní. V tomto prípade môžeme smelo povedať, že našťastie.Matt Cutler, rodák z anglického Nottinghamu, považuje svoj v poradí šiesty album za veľmi optimistický, ale aj trochu hmlistý. Ak by ho mal prirovnať k nejakému zvieraťu, bola by to tzv. urban fox – líška v meste. Podľa vlastných slov má zo všetkého najradšej hip-hop, ale Reality Testing nie je hip-hopovým albumom ani omylom. Miluje staré techno a dokonca pracuje so zvukovou databázou syntetizérov, ktoré pomáhali definovať svojský sound nezávislého vydavateľstva R&S, kde novinka tento týždeň vyšla. Nazvať ju však technom by bolo príliš odvážne. Album otvára časť mierne upraveného, ambientného anime soundtracku Kenjiiho Kawaia, ale ambient to nie je. Snáď abstraktný house? Možno práve táto neochota žánrovo sa vymedzovať a súčasne byť obdivovateľom konkrétnych hudobných šuflíkov ústi do unikátneho vyjadrovania. Napriek tomu, že Lone neprešľapuje na mieste, ale svoj výraz mení a rozvíja, kľúčovým pojmom je pre neho podľa jeho vlastných slov nostalgia. „Je úžasné, ako dokáže tvoja vlastná alebo hoci aj cudzia h ...
„Ľudia robia stále tú istú chybu: myslia si, že my muzikanti spievame najmä pravdu. Tak napríklad Elvis alebo starí bluesmani – automaticky sa predpokladá, že spievajú úprimne a zo srdca. Je ale naoza ...
Do tretice všetko dobré. Keď sa v roku 2010 odohral veľký návrat legendárnych Swans po celých štrnástich rokoch zdanlivo definitívneho spánku v podobe výborného albumu My Father Will Guide Me Up A Rope ...
Len nedávno zbieral chvály na soundtrack k filmu Her, ktorý vytvoril s Arcade Fire, teraz Owen Pallet púta pozornosť s novou štúdiovkou In Conflict, ktorá je plná love songov a pozitívneho prístupu. "M ...
V roku 2011 im vyšiel v poradí tretí album Ritual Union, Little Dragon nepotrebovali viac ako tri roky, aby do sveta pustili jeho nasledovníka. Tentokrát sa Švédi rozhodli pracovať bez tlakov či prehna ...
Nový album Gillesa Petersona zoznamuje s brazílskou hudbou hravým a vynaliezavým spôsobom nové generácie poslucháčov.Táto nahrávka vznikla v prvej polovici januári 2014 v nahrávacích štúdiách v Rio de Janeiro a okrem Gillesa Petersona ju produkovali Sam Shepherd (Floating Points), Dilip Harris a Rob Gallagher (2 Banks of 4) a domáci Alexandre Kassin z brazílskej skupiny Imperial Orchestra. Ako aranžér sláčikovej sekcie sa na albume podieľal aj Sean O´Hagan (Microdisney, Stereolab, The High Lamas). Kľúčovou zložkou albumu sú však výkony vychádzajúcich, žiariacich i pomaly zhasínajúcich hviezd brazílskej scény, ktoré na ňom hosťujú - či už ako speváci, speváčky, alebo hudobníci. Napriek tejto rôznorodosti je výsledok je na počudovanie kompaktný. Typickou ukážkou z albumu je svieža sambová pesnička Brasil Pandeiro, ktorá vznikla už v roku 1940, v roku 1972 ju preslávila „hipisácka“ skupina Novos Baianos a toto je jej tretia reinkarnácia, o ktorú sa postarala jedna z tých vychádzajúcich brazílskych hviezd - speváčka a herečka z brazílskych telenoviel Emmanuelle Araujo. Sólo na gitarku cavaquinho v nej hrá a druhý hlas spieva Arlindo Cruz. Čerstvý päťdesiatnik Gilles Peterson sa vraj do brazílskej hudby zamiloval už ako puberťák a podľa všetkého sa v nej naozaj vyzná, lebo do svojho „live best of setu“, ktorým v podstate jeho nový album je, nezaradil tie najväčšie brazílske odrhovačky, ale skôr skladby, ktoré by si zaslúžili väčšiu pozornosť. Tým známejším zasa vdýchol nový život - príkladom takéhoto prístupu je pieseň Aquarel do Brasil, ktorú preslávil film Terryho Gilliama Brazil z roku 1985, hoci samotná pesnička vznikla o polstoročie skôr. Podľa spoluproducenta albumu Alexandra Kassina je to song, ktorý má pre Brazílčanov asi taký kultúrny význam ako „Sex Pistols spievajúci My Way“. Na albume Gillesa Petersona túto „druhú hymnu Brazílie“ spieva sedemdesiatosemročná Elza Soares, ktorá bola v 50-tych rokoch veľkou hviezdou brazílskej hudby. Tento spôsob recyklovania bývalých hviezd trochu pripomína Buena Vista Social Club, no slzy dojatia pri nahrávaní pesničky podľa všetkého boli úprimné. Pri Petersonovi, bývalom redaktorovi rádia Jazz FM, nemôže nikoho prekvapiť, že medzi hosťami albumu je napríklad aj legendárny brazílsky perkusionista Nana Vasconcelos, ktorého si možno pamätajú slove ...
© 2024 STVR - Slovenská televízia a rozhlas
