Druhý album skupiny Banda je o kúsok zrelší ako ich debut, ktorý to dotiahol až do prvej desiatky rebríčka WMCE. Tentoraz sú v ponuke ešte sladšie čerešne.
Podľa slov Sama Smetanu, kapelníka Bandy, ktorý okrem spevu hrá na husle, mandolínu a buzuki, sa v názve nového albumu skrývajú dve dôležité skutočnosti – že je to album „pohrabaný“ zo starších, doteraz neuverejnených skladieb v kombinácii s novými pesničkami, a tiež to, že táto banda sa po viac ako desiatich rokoch existencie ešte stále má chuť s hudbou pohrať. Pri jeho opáčení zistíte, že to prvé – kombináciu starších a novších trackov - na ňom vôbec nepočuť (asi preto, že s výnimkou jedného ich prearanžovali a znovu nahrali) a to druhé zasa vôbec nie je na škodu, skôr naopak. Veľký stupeň hravosti pridali do zvuku kapely bicie nového bubeníka Igora Ajdžiho Saba, ktorý ako keby si v Bande dovoľoval viac slobody ako v iných, „komerčnejších“ projektoch, v ktorých účinkuje. Detskú nevinnosť a priezračnosť v zafarbení hlasu kapele priniesla Eva Brunovská. Dobrým príkladom tejto novej hravosti je napríklad prekopaná pesnička Frajera zo Zuberca.
Ďalšou novinkou v repertoári Bandy sú niektoré pesničky z mimoslovenského prostredia. Na novom albume sú také tri z pätnástich – jednou je „keltská“ inštrumentálka z kraja Asturias v Španielsku, ktorú Banda kedysi nahrala s bývalým perkusionistom Romanom Kozákom, druhou balada z Dolnej Zeme – zo Starej Pazovy, a tá tretia pochádza z Ukrajiny. Pesnička s názvom Zozuľa má v sebe mravné ponaučenie, mrazivé vokály, aj skvelý bubenícko-basový groove, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani niektoré nahrávky labelu Ninja Tune.
Skupinu Banda tvoria skúsení muzikanti, ktorí sú podkutí nielen prakticky, ale aj teoreticky – niektorí z nich sú študovaní etnografi alebo hudobní vedci, iní sú jednoducho hudobní nadšenci. Časť Bandy (huslista Ivan Hanula, basista Peter Obuch, cimbalistka a speváčka Betka Lukáčová, speváčka Eva Brunovská) sa prekrýva so skupinou Muzička, ktorá sa snaží hrať čo najautentickejší slovenský folklór od podlahy. Prístup Bandy je však iný – tá slovenské ľudovky programovo „kazí“ cudzími zvukmi a rytmami, ako je tomu napríklad v zappovsko-psychedelickej verzii záhoráckej ľudovej pesničky Švec o rozmnožovaniachtivých veciach zo ševcovej dielne.
Za tie štyri roky, počas ktorých sa postupne vynáral z tmy nový album Bandy, prešli pesničky z neho rôznymi aranžérsko-interpretačnými peripetiami na skúškach aj na koncertoch, prípadne počas tanečných domov na rôznych folklórnych i multižánrových festivaloch. Jedného dňa však muselo experimentovanie skončiť a tak vznikla napríklad aj rómsko-kubánsko-turecká štúdiová verzia piesne Ojoj, ktorá svojím humorom pripomína skupinu Buty. Spieva sa v nej o tom, že zamestnanie nie je vždy to najlepšie povolanie.
Členovia skupiny Banda vo svojom repertoári radi využívajú menej známe ľudové piesne z rôznych regiónov Slovenska, ktoré potom rôzne dotvárajú nečakanými aranžmánmi. Jedinou neľudovou piesňou na novom albume HraBanda je song s názvom Javor, ktorý začiatkom 20. storočia napísal skladateľ Mikuláš Schneider-Trnavský na text Ferka Urbánka. Práve Schneider-Trnavský patril spolu s Dusíkom a Braxatorisom k tým autorom, ktorých niektoré pesničky časom zľudoveli. Kabaretno-dekadentný nádych jej dodali bluesový základ s halgató husľami, frajerské pískanie a megafónom skreslený vokál Petra Obucha.
Nový album Bandy je aranžérsky oveľa pestrejší ako ich prvotina a platí to nielen o rýchlych kúskoch, ale aj o niektorých dlhších baladách, ako sú pesničky Fialečka, Jarabenka či Kura, v ktorých muzikanti mali dosť času vyhrať sa s rôznymi dramatickými gradáciami. Niekedy sú tieto aranžmány naozaj novátorské, inokedy silno pripomínajú cudzie vzory (napríklad Kura zjavne kráča rovnakým smerom ako poľské Kroke). Poľských goralských bratov pre zmenu počuť aj v prvej časti skladby Divy, ktorá znie spočiatku ako Trebunie Tutki s Twinkle Brothers, no keď nastúpi cimbalová časť, už je to reggae ako zo zasneženej vianočnej rozprávky, ukončené Maťkom a Kubkom preskakujúcimi ohníček!
Druhá štúdiová nahrávka skupiny Banda (predtým známej ako Ľudová hudba Samka Smetanu) je dôkazom toho, že aj u nás vzniká konkurencieschopná world-music, ktorá má šancu zaujať poslucháčov nielen doma, ale i v zahraničí. Ich prvý album Jedna skončil v októbri 2011 na 8. mieste celoeurópskeho rebríčka World Music Charts Europe – a HraBanda (trochu to znie ako Hrebenda, však?) je ešte o kúsok kvalitnejšia, takže snáď ponesie dobrý chýr o slovenskej muzike ešte ďalej!
