Každý týždeň pre vás vyberiem päť filmov, ktoré spája nejaká téma, krajina, autor alebo čokoľvek iné. Ide samozrejme o čisto subjektínu selekciu.
Filmov, ktoré sa odohrávajú v obmedzených priestoroch nájdeme v dejinách kinematografie veľké množstvo. Určite si spomínate na Izbu, Lennyho Abramsona, hororovú snímku Kocka, alebo minuloročnú španielsku snímku Platforma, ktoré sa odohrávajú v uzavretých priestoroch, v ktorých, z rôznych dôvodov fungujú zvláštne pravidlá a ľudia sa z nich snažia dostať von. Do môjho výberu piatich filmov som ale zaradila filmy, v ktorých sa postavy v uzavretých priestoroch zdržujú viac menej dobrovoľne.
Film_FM: 5 filmov, ktoré sa odohrávajú v obmedzených priestoroch
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
V roku 1957 nakrútil Sidney Lumet súdnu drámu 12 rozhnevaných mužov. Odohráva sa v jednej miestnosti, v ktorej zasadá porota, aby rozhodla o vine alebo nevine mladého muža, obvineného z vraždy svojho otca. Ukazuje, ako najrôznejšie predsudky ovplyvňujú rozhodovanie a úsudok, od predsudkov voči cudzincom, až po odťažitý vzťah k niektorým povolaniam, či spoločenským triedam. Sústredí sa na témy ako odôvodnená pochybnosť, unáhlené rozhodnutia, nepozornosť či odvaha nesúhlasiť s väčšinou. V snímke, ktorou Sidney Lumet debutoval si jedného z členov poroty zahral aj Jiří Voskovec.
Z priestorov jedného bytu, ktorý dal režisér Michael Haneke na účely nakrúcania špeciálne postaviť, sa prakticky počas celého filmu nepohnú ani postavy z jeho filmu Láska. Je to jeden z najsilnejších, najdojímavejších a zároveň v istom zmysle najdesivejších filmov o láske, starobe a smrti. Láska je jednou z najčastejšie zobrazovaných filmových tém, väčšinou ju však sledujeme v jej komplikovaných začiatkoch a spája sa skôr s mladosťou. Haneke vo svojom oscarovom filme ponúkol príbeh lásky, ktorá sa vinou staroby a blížiacej sa smrti chýli k neodvratnému koncu. Aj keď sa hovorí, že láska všetko prekoná a vylieči, Haneke ukazuje, že to nie je celkom tak, niektoré veci sa jednoducho zvrátiť nedajú. Vzťah založený na podobných hodnotách a záujmoch sa stráca pod neodvratným vplyvom času.
Ak si myslíte, že ponorka, ktorú v týchto lockdownových časoch zažívate, dosiahla najkrajnejšie hranice, dajte si maďarský film Rodinné šťastie. Režisér Szabolcs Hajdu v ňom sleduje príbeh mladej rodiny, ktorú okolnosti donútia dočasne ubytovať svojich príbuzných. Byt zrazu začína byť tesný a na povrch presakujú krivdy z minulosti aj aktuálne problémy. (Je to film o napätí, nedorozumeniach, neschopnosti počúvať druhých aj rozličných pohľadoch na jednu a tú istú vec, ktoré umocňuje obmedzený priestor bytu.) Szabolcs Hajdu výborne zachytili to, ako si ľudia vlastné frustrácie riešia poukazovaním na chyby druhých. Bonusom je fakt, že sám režisér si spolu s manželkou aj deťmi rovno vo filme aj zahral.
Aj Alfred Hitchcok nakrútil niekoľko filmov, ktoré sa odohrávajú v obmedzených priestoroch. Jeho Okno do dvora sa skôr hodí k téme izolácie a tomu, čo dokáže urobiť s ľudskou psychikou. Vyberám preto od neho celkom iný film. Jeho Povraz z roku 1948 je jeho prvým farebným filmom a okrem úvodnej scény sa celý odohráva v jednom byte. Je poskladaný len z niekoľkých dlhých záberov a rozpráva príbeh dvoch mladých mužov, ktorí zavraždia svojho spolužiaka a ukryjú ho v byte, kde urobia párty, na ktorú pozvú jeho rodinu aj známych.
Na záver jedna komédia, ktorá podobne ako Hitchcockov Povraz vznikla podľa divadelnej hry. Nedávny český hit Vlastníci, režiséra Jiřího Havelku, sa odohráva na schôdzi majiteľov bytov, ktorí sa majú dohodnúť na spoločnej správe starého domu. Ocitneme sa tak uprostred neľútostného boja o presadenie si vlastných cieľov, v ktorom sa miešajú veľké egá, prospechári snažiaci sa vyťažiť čo najviac, aj zatrpknutí dôchodcovia. Nakrúcanie v jednej miestnosti bolo výzvou nielen pre kameramana Martina Žiarana, ale aj pre hercov a celý štáb, ktorí pracoval vo vydýchanej zasadačke niekoľko hodín denne.
