Možno vám ako prvé napadnú filmy ako Reservoir Dogs Quentina Tarantina, Vykúpenie z väznice Shawshank Franka Darabonta a možno Mazacia hlava Davida Lyncha alebo Pí Darrena Aronofskeho. Sú to všetko výnimočné debuty, no do tohto, čisto subjektívneho výberu filmov, ktorými dnes už slávni režiséri kedysi začínali, sa nedostali.
Film_FM: 5 filmov, ktorými debutovali slávni režiséri
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Christopher Nolan ako 28 ročný debutoval snímkou Following. Odohráva sa v troch časových rovinách a rozpráva o spisovateľovi, ktorý hľadá inšpiráciu tým, že tajne sleduje na ulici cudzích ľudí. Dodržiava pritom isté pravidlá, aby ho neodhalili, ktoré ale jedného dňa poruší. Nolan okrem iného nakrúcal aj v dome svojich rodičov, sám písal scenár, sám stál aj za kamerou a kvôli nízkemu rozpočtu nakrútil film čiernobielo.
Výnimočným debutom štartoval svoju kariéru aj jeden z najvýraznejších súčasných ruských režisérov Andrej Zvjagincev. Jeho film Návrat rozpráva o dvoch nedospelých bratoch, ktorí sa stretávajú s otcom, ktorého poznajú len z fotografie, a vyrážajú s ním na dobrodružný výlet. Je to vlastne symbolická cesta od detstva k dospelosti, ktorá príde príliš rýchlo. Film vyniká presvedčivými výkonmi detských hercov, pracuje s náboženskými motívmi, aj so ženskými a mužskými stereotypmi. Samotného režiséra otec opustil, keď mal 6 rokov a aj to je jeden z dôvodov, prečo ho téma rodiny, či vzťahov medzi rodičom a dieťaťom zaujíma a opakovane sa v jeho filmoch objavuje.
Britský režisér Steve McQueen, debutoval snímkou Hlad z prostredia drsnej írskej väznice. Michael Fassbender tu stvárnil člena IRA a vodcu väzňov, ktorí sa hladovkou a odmietaním hygieny, vzbúria proti zlému zaobchádzaniu. Dlhé, precízne komponované zábery dávaju vyniknúť doslova fyzickému výkonu hlavného protagonistu. Hladom Steve McQueen zároveň odštartoval svoju známu trilógiu o väznení a neslobode, ktorú neskôr doplnil filmom Hanba, s témou vnútornej neslobody prameniacej z nemožnosti vymaniť sa zo závislosti na sexe a snímkou 12 rokov otrokom, za ktorú získal aj Oscara.
Charlie Kaufman, scenárista filmov ako Večný svit nepoškvrnenej mysle či V koži Johna Malkovicha, ktorý je mimochodom tiež výrazným debutom Spikea Joneza, debutoval ako režisér veľmi vrstevnatou snímkou Synecdoche, New York. Philip Seymour Hoffman si v nej zahral divadelného autora, ktorý je presvedčený že zomiera a zároveň dostal grant na vytvorenie novej hry, ktorá má byť jeho vrcholným dielom. Je to film o tvorivej kríze, neistote, o prílišnom premýšľaní či neschopnosti veci dokončiť, ale aj o prehnanom sústredení sa na seba a svoju pominuteľnosť, smrteľnosť a dôležitosť zároveň.
Jedným z najskloňovanejších debutov v dejinách kinematografie je Občan Kane, Orsona Wellesa, ktorý ukazuje, aké ťažké to pre režiséra môže byť, keď si svojim prvým filmom nastaví veľmi vysokú laťku. Občan Kane rozpráva príbeh mediálneho magnáta, ktorý bol výrazne inšpirovaný reálnou postavou miliardára Williama Randolpha Hearsta. Film je ovplyvnený nemeckým expresionizmom, a Welles do filmu pospájal rôzne postupy, od výraznej práce so svetlom, uhlami snímania, až po nakrúcanie zo žabej či vtáčej perspektívy alebo nakláňanie obrazu. Orsonovi Wellsovi sa jeho debut nikdy nepodarilo prekonať. Ako sám povedal: “Začínal som na vrchole a potom som už len klesal.”
