Denník Anny Frankovej, jedna z najznámejších kníh sveta. Príbeh veľkej viery v dobro a ľudskosť zoči-voči jednému brutálnemu, neľudskému režimu. Konfrontácia dobra a zla, slepej viery v ľudskosť so zaslepeným dobovým ošiaľom. Tento stret môže pôsobiť ochromujúco, veď jasné...
Obe strany, naivná detská viera v dobro a nechutný fašistický režim, sa zdajú byť na míle vzdialené od našich bežných životov. Lenže v príbehu boli aj ďalší, ktorých dilemy a motivácie sú k nám už bližšie. Napríklad tí, čo život za knižnicou umožnili. Možno o nich veľa nevieme, ale ľahostajní určite neboli.
Ľuboš Kotlár sa téme Anny Frankovej a špecificky jej odkazu pre dnešok venoval niekoľko rokov. Portréty a nefiguratívne fotografie sú asociáciou rôznych tém. Niektoré fotografie evokujú nevinnosť, beznádej, iné skôr stratu jedinečnej identity, možno práve ako dôsledok príslušnosti k nejakej ideológii. Rozhodujúce v tomto prípade nie sú fakty, ale asociácie, ktoré si v teplej a útulnej galérii môžeme dosýta dovoliť.
A potom tam je tu napríklad ešte fotografia termoplachty. Hm, áno, termoplachta. Takže sme späť, doma, tu a teraz.
Výstava O čom hovoríme, keď hovoríme o Anne Frankovej prebieha v priestoroch Galérie nadácia Slovak Press Photo v Zichyho paláci v Bratislave.
Fotka FM: Ľuboš Kotlár - O čom hovoríme, keď hovoríme o Anne Frankovej?
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Výber z fotografií nájdete aj tu.
