Aká provokácia, keď divadelný režisér povie, že najľahšie sa pointa, rozumej „pointa diela“, vyjadruje fotografovi. Eduard Kudláč to povedal v kontexte spôsobu a okolností tvorby – fotograf nemusí pracovať s inými ľuďmi – toľkými inými ľuďmi a inštitúciami, ktorí sú súčasťou práce napríklad v divadle. Milé, aj keď dalo by sa namietať napríklad tým, že fotograf si „svoje pointy“ musí minimálne riadne obšlapať, čo vždy najľahšie nemusí byť.
To napokon robí aj Eduard Kudláč vo svojej sérii Osobné územia, ktorá mapuje zásahy človeka do okolia, v ktorom žijeme. Séria provokuje reflexiu a pre mňa je veľmi intelektuálna. Viac ako estetický fotografický zážitok ponúka obrazové pointy, princíp pozerania sa na svet okolo nás. Eduard zaznamenáva naše úsilie domestikovať – meniť podľa svojej predstavy okolie, v ktorom žijeme. Napätie, ktoré je výsledkom takýchto zásahov vyvoláva otázky typu: prečo, a to fakt?
Absurdné, úsmevné, dojemné a pre mňa predovšetkým vtipné pointy. Radosť sa pozrieť.
Viac o tvorbe a o svojom fotografickom uvažovaní hovorí Eduard Kudláč v rozhovore nižšie. Výber zo série Osobné územia si môžete pozrieť tu.
Fotka_FM: Eduard Kudláč - Osobné územia Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
