Nudíte sa? Aj napriek tomu, že nás obklopujú stovky televíznych kanálov, môžeme nakupovať kedy chceme, môžeme sa hrať videohry a byť online nonstop? Sme obklopení nespočetným množstvom príležitostí, ako sa zabaviť, a aj tak sa nudíme.
Nuda je fenomén modernej doby a v západných spoločnostiach sa jej preto venujú už aj na vedeckej úrovni. Vo Veľkej Británii zistili, že polovica z nás sa nudí doma či v škole, a dve tretiny z nás sa chronicky nudia v práci. Nudí nás cesta do práce, pracovné stretnutia, nudí nás televízia, sociálne médiá. Deti sa nudia v škole, nudia ich domáce úlohy, nudia sa na prázdninách.
Vysvetlení je viacero. Väčšina sa ale zhoduje v tom, že máme príliš veľa podnetov. Čím viac zábavy je okolo nás, tým viac zábavy potrebujeme, aby nás uspokojila. Čím je zábava rýchlejšia, intenzívnejšia, mnohovrstevnejšia, tým viac si na ňu privykáme, a tým sa nám znižuje tolerancia.
Tiež sa nám znižuje pozornosť. Podľa výskumov už je nižšia ako u akvarijných rybičiek – čiže 8 sekúnd. Pomalšie činnosti, ako je sedenie na poradách, chodenie na prednášky, či učenie sa na skúšky, nás nebaví, lebo sme si zvykli na rýchlejšiu zábavu.
Nové veci zvyšujú produkciu dopamínu v našich mozgoch. Áno, to je ten hormón, po ktorom sa cítime dobre. Ak mozog nový podnet spozná, že už nie je nový, po chvíli nás začne nudiť.
Mali by sme vykonávať rozličné činnosti, ktoré zapájajú rôzne centrá v našom mozgu, ako je šport, pletenie, či varenie. Namiesto toho robíme všetko na obrazovkách – čítame, pracujeme, hráme sa, počúvame hudbu. Mobilné zariadenia nám dokážu vyplniť všetok čas, ale spôsob, akým dosahujeme túto zábavu, sa stal tak repetitívny a rutinný, až sa z toho stáva nuda.
Výskumy ukazujú, že chronická nuda spôsobuje veľa negatívnych prejavov, ako je prejedanie sa, hazardné hry, antisociálne správanie, závislosti a iné. Potrebujeme menej stimulácii a nových podnetov. Znie to ako paradox, ale tým, že sa nudíme na krátky čas, budeme sa nudiť menej na dlhý čas.