Poznáte ten starý hudobnícky vtip? Sú tri druhy hudobníkov: tí čo vedia počítať, a tí čo nevedia. A možno sa ten vtip netýka len hudobníkov, podľa neurovied majú bubeníci úplne inú štruktúru mozgu, než my ostatní.
Podľa posledných výskumov zo Švédska sú bubeníci oveľa múdrejší, než ostatní členovia kapely. Za všetko môže rytmus. V Kráľovskom inštitúte v Štokholme zistili, že inteligencia je spojená aj s časovaním a tou súčasťou mozgu, ktorá sa využíva na riešenie problémov.
Neurovedec David Eagleman zase uskutočnil výskum v štúdiu Briana Ena. Eno už dávno tvrdil, že bubeníci majú zvláštne mentálne nastavenie. A ich hypotézy sa potvrdili – bubeníci majú naozaj anatomicky iné mozgy, než my ostatní. Eagleman dával bubeníkom testy. Tie dokázali, že bubeníci úplne ináč narábajú s časom a tempom aj v bežnom živote, než tí, čo nehrajú na bicie. Bubeníci majú unikátnu schopnosť pracovať s časom a tempom, lebo intuitívne všade okolo seba cítia rymtické vzorce. Táto schopnosť však nebýva vždy vítaná, tak ako iné prednosti, ktoré chtiac-nechtiac dostanete do daru.
Bubnovanie má aj terapeutické účinky, to vám potvrdia aj príležitostní bubeníci. Bubeníci počas bubnovania zažívajú príval endorfínov, ktorý sa dá navodiť iba počas hrania hudby, a nie počas jej počúvania. Bubnovanie tiež zvyšuje prah bolesti, prináša pozitívne emócie a zvyšuje chuť do spolupráce, tak zistili psychológovia z university v Oxforde.
Keď sa pozrieme na prírodné národy, zistíme, že bubnovanie je úplne prvotná a univerzálna ľudská činnosť. Rytmická terapia sa používa aj experimentálne pri liečbe Alzheimerovej choroby.
Vedci sa stále snažia zistiť, či sa dá bubenícke duševné nastavenie nejako simulovať. Bubeníci rozmýšľajú iným spôsobom než my ostatní. Lebo bubnovanie nemusí byť len také jednoduché trieskanie do bicích. Existuje totiž aj polyrytmia a rôzne obrovské bicie súpravy. Ale o tom nabudúce.
