V stredu medzi 12:00 a 14:00.
Nepamätám si, kedy sa mi tak ťažko vyberala fotka do rubriky. Chcela som hovoriť o niektorej z fotografií Andreja Bána, vedela som, že bude zo série, ktorá získala nomináciu v súťaži Novinárska cena 2015. A vedela som aj to, že ocenená bola práve séria fotografií, na ktorých Andrej vlani v lete, keď sme si skoro nevšimli ako pár vyvolených uplatňuje nechutne vysokú DPH, zachytáva utečeneckú krízu. Andrej veľa cestoval a vracal sa na tie isté miesta. Odmenou za tento prístup je séria fotografií, ktorým dominujú dramatické – až filmové – zábery. Filmové je nielen skvelé svetlo na fotografiách, ale celé výjavy.
Napokon sme spolu vybrali fotografiu, ktorá akoby bola mimo tému. Sú na nej veľmi decentne oblečení ľudia, podľa všetkého trojgeneračná rodina. Asi by ste nepovedali, že sú to utečenci. Keď dostala táto skupina pokyn, aby nastúpila do autobusov, ľudia sa zoradili tak, že najprv púšťali rodiny s deťmi a starými ľuďmi. Táto rodina šla do autobusu prvá. A gesto ruky maďarského policajta nie je násilné ani výhražné. Je skôr symbolické. Na mnohých zo svojich ciest stretával Andrej, možno prekvapivo k bežne prezentovaným informáciám, ktoré hovorili väčšinou o mladých, potenciálne nebezpečných utečencoch, veľa rodín.
Páči sa mi opatrný spôsob, akým Andrej zobrazuje svoje pointy. A tiež si veľmi vážim spôsob diskusie, ktorý vnáša do našej verejnej debaty. Informácie nesplošťuje, neponúka jednoduché skratky. Dopraje nám vyčerpávajúcu, nejednoznačnú reflexiu ťažkej situácie bez pretláčania dopredu pripravených riešení. Mimo misu – páčia sa mi aj jeho otvorené listy iným fotografom a novinárom. Proste Andrej, ďakujem za skvelé reportáže a fotografie, ktoré mi pomohli nevidieť situáciu jednoznačne, čiernobielo, ako bola často prezentovaná.
Táto téma s nami zostáva. Rovnako ako iné kauzy.
Fotka_FM: Andrej Bán, Roszke
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
