Talianska dramédia Aj zajtra je deň sa odohráva v Ríme v polovici 40. rokov minulého storočia a je filmom o ženskej sile a solidarite.
Film_FM: Aj zajtra je deň
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Nakrútila ju režisérka Paola Cortellesi, ktorá je v taliansku známou herečkou, scenáristkou a komičkou a filmom Aj zajtra je deň debutovala aj ako režisérka. Pri sledovaní tejto čiernobielej snímky, v ktorej si zahrala aj hlavnú úlohu, máte pocit, akoby vznikla v období neorealizmu. Casting, kostýmy aj mizanscéna sú ako vystrihnuté z filmov Vittoria de Sicu či Roberta Rosselliniho.
Neorealizmus vznikol v Taliansku koncom 2. svetovej vojny. Filmové rozprávanie bolo charakteristické surovým zobrazením skutočnosti, pravdivosťou a autenticitou. Dôležitý bol sociálny kontext a zachytenie zmien v spoločnosti. Autori sa sústredili prevažne na problémy chudobných ľudí povojnového Talianska a zároveň kládli dôraz na vnútorné prežívanie postáv. Zámerne spomínam len autorov, pretože ženy vtedy za kamerou nestáli. Išlo teda skôr o vnútorné svety mužov, mužský pohľad na náročné povojnové obdobie.
Aj zajtra je deň sa však od neorealistických filmov nelíši len tým, že ho nakrútila žena a tým pádom sa na vzťahy v rodinách pozeráme ženskou optikou. Invenčný je aj spôsob, akým sa rozhodla zobraziť domáce násilie, ktoré je bežnou súčasťou života hlavnej hrdinky. Nesledujete bitku ako takú, ale psychické násilie sa plynule prelieva do tanca. Tanec, ktorý je za normálnych okolností o vzájomnej interakcii, náklonnosti, komunikácii či radosti, sa tu mení na definíciu vzťahu, z ktorého zovretia sa nedá len tak ľahko vyšmyknúť. Žiadne tanečné kroky či pravidlá nedajú žene možnosť odtancovať do bezpečia, pravidlá totiž určuje muž. Muž ktorý, ako je sám presvedčený, má právo správať sa k žene zle, pretože zažil hrôzy vojny. A jediné, čo vie, je prenášať tie hrôzy na niekoho, kto je z jeho pohľadu slabší. Keby len bolo také jednoduché odmietnuť jeho pozvanie do tanca.
Hlavná hrdinka na jednej strane bojuje s biedou, ktorá tu ostala po práve skončenej vojne, no zároveň vníma prichádzajúcu liberalizáciu a teší sa zo zásnub svojej dcéry. Dôležitú úlohu tu zohráva aj tajomný list, vďaka ktorému hlavná hrdinka získa odvahu postaviť sa osudu a predurčenej budúcnosti v patriarchálnej spoločnosti a začne si predstavovať lepší svet nielen pre seba, ale aj pre svoju dcéru a iné ženy.
Napriek tomu, že z filmu cítiť závan nostalgie a neorealizmu, spomalené, dalo by sa povedať videoklipové sekvencie, využitie hudby zo súčasnosti aj prirodzený humor, robia s filmu svieži zážitok. Vážne témy tu Paola Cortellesi podáva s neskutočnou ľahkosťou, nadhľadom a humorom, ale pritom ich nebagatelizuje, nezjednodušuje ich. Práve naopak. Dokáže dojímať, rozosmiať aj podnietiť k zamysleniu a zároveň sa výborne zahrať s diváckymi očakávaniami. Taliansku dramédiu Aj zajtra je deň nájdete v kinách.
