Boj o volebné právo a základné právne rovnosti (19. a začiatok 20. storočia).
Čo ak by z našej histórie zmizli všetky ženy, ktoré sa snažili spraviť svet spravodlivejším? Ak ste žena, pravdepovodbne by ste nemohli vlastniť majetok, mali by ste obmedzený prístup k vzdelaniu, nevydali by vám diplom, mali by ste zákaz vykonávať určité povolania, nemohli by ste si otvoriť bankový účet, nemohli by ste cestovať bez sprievodu muža, nemohli by ste súťažne športovať, rozviesť sa, hlasovať a čelili by ste mnohým ďalším obmedzeniam. Dnešné práva, ktoré považujeme za samozrejmosť, sú výsledkom odvahy žien, ktoré vystúpili z radu. V prvej časti o feminizme v hudbe preskúmame ich dlhú cestu a začneme bojom za volebné právo.
Miniseriál Feminizmus v hudbe: Prvá vlna feminizmu
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Hoci boj za zrovnoprávnenie žien začal vo Veľkej Británii a Spojených štátoch, ani jedna z týchto krajín nebola medzi prvými, ktoré volebné právo ženám priznali. Prvou krajinou, ktorá udelila ženám volebné právo, bol v roku 1893 Nový Zéland (vtedy ešte kolónia Veľkej Británie). V USA získali ženy volebné právo v roku 1920 a vo Veľkej Británii až v roku 1928. Poslednou krajinou na svete, ktorá umožnila ženám voliť, bola Saudská Arábia, kde mohli ženy prvýkrát voliť až v roku 2015.
