Kapela Avalanche Kaito je spojením belgickej noise post-punkovej scény a afrických rytmov. Táto zmes zvukov, štýlov a neskutočne silnej energie roztancovala aj tohtoročnú Pohodu. Speváka Kaita Winsa z Burkiny Faso na bubnoch sprevádza Benjamin Chaval a na gitare Nico Gitto. S kapelou sa porozprávala kolegyňa Romana Grajcarová.
Avalanche Kaito
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vaša kapela je spojením tradície a futurizmu, západnej a africkej hudby. Vďaka tomuto vzniká úplne netradičný až surreálny zážitok. Ako vznikla myšlienka vášho hudobného projektu?
Kaito: Nedá sa povedať, že by niekto vedome prišiel s touto myšlienkou. Spojilo nás dobré načasovanie a náhoda. A jednoducho sme si povedali, že ideme robiť hudbu spolu.
Ako vznikajú vaše skladby?
Nico: Tých spôsobov je mnoho. Niekedy vychádzame z elektronického zvuku, s ktorým príde Ben. Niekedy nám nejaký zvuk niečo pripomenie, napríklad to, ako znel mlyn v Kaitovej rodnej dedine. Často sú to Kaitové texty, ktoré inšpirujú celú skladbu. Alebo aj rytmus, s ktorým príde a my ho potom trošku upravíme na vlastný spôsob.
Kaito, o čom teda spievaš vo svojich textoch?
Kaito: Hovorím o mnohých veciach. Snažím sa tam dostať múdrosť starých príbehov ale je tam aj ľudský aspekt. Tie texty vychádzajú z rozličných životných situácií, ktoré ma inšpirujú.
Je v tvojich textoch aj politický aspekt?
Kaito: Nie, o politike zatiaľ nespievam. Som pôvodom griot a grioti o súčasnej politike nezvyknú spievať. No rešpektujeme to, čo sa deje v súčasnom svete a niekedy nás aj toto dianie inšpiruje pri tvorbe textov. Vo svojich piesňach často pracujem s rozličnými prísloviami. Jedným z takých tradičných prísloví je napríklad: Ak ropucha nespadne do horúcej vody, nikdy nezistí, že svet má dve tváre.
Keďže Kaito spieva v jazykoch, ktorým málokto rozumie mimo územia štátu Burkina Faso, nestrácajú sa trochu významy vašich textov?
Ben: Myslím si, že je množstvo informácií a emócií, ktoré môžeme odkomunikovať aj samotnou hudbou. Či už zvukom alebo melódiou. Piesňam dokážeme rozumieť aj vtedy, ak neovládame daný jazyk. Keď sme boli deti, všetci sme počúvali množstvo skladieb v angličtine, ktorým sme nerozumeli. Ale vedeli sme z nich zachytiť emóciu. Konieckoncov, preklad sa dá vždy dohľadať aj na internete. No nemyslím si, že je nevyhnutné rozumieť textu na to, aby sme dokázali oceniť hudbu.
A ako zvyknú ľudia reagovať na vašu hudbu na koncertoch?
Nico: Aj keď vieme, že naša hudba je možno pre niektorých ťažšie dostupná, zároveň si všímame, že ľudia ju vedia oceniť. Niekedy hrávame aj popoludní, nie len v noci. Aj prednedávnom sme takto hrali v Holandsku a prišlo k nám po koncerte malé dievčatko, ktoré nám povedalo, že sa jej to veľmi páčilo. Aj keď je naša hudba veľmi osobitá, veľa ľudí sa na ňu napokon dokáže naladiť. Je to práve kvôli tomu, že je v nej veľa univerzálnych prvkov ako flauta a silný rytmus. Ľudia po celom svete sa na ten rytmus dokážu naladiť. Vnímať rytmus je univerzálny zážitok.
Vibrujúci rytmus a energia, ktorá zo speváka Kaita sršala na všetky strany, prispeli k silnému zážitku aj na Pohode. Aj keď Kaitovým textom pravdepodobne nikto v publiku nerozumel, všetci sme v tom momente boli spolu na jednej vlne.
