Pohodu v piatok roztancoval multiinštrumentalista a spevák Kimi Djabaté, rodák z afrického štátu Guinea-Bissau. S kolegyňou Romanou Grajcarovou sa po koncerte porozprával najmä o problémoch, ktorým čelí post-koloniálna Afrika a ako sa na ne svojou hudbou snaží upozorniť a meniť veci k lepšiemu.
Kimi Djabaté
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Už ste niekedy navštívili Slovensko?
Som tu teraz poprvýkrát a som veľmi rád, že tu môžem byť a že som dnes mohol odohrať krásny koncert.
Už vyše 20 rokov žijete v Lisabone, no narodili ste sa inde.
Áno, pochádzam z afrického štátu Guinea-Bissau. A všetka hudba, ktorú dnes tvorím, je tým inšpirovaná. Pochádzam z rodu griotov. Aj ja som griot. Grioti boli ľudia, ktorí tvorili hudbu no zároveň svojimi textami aj vzdelávali, v ich piesňach boli príbehy z histórie. Táto funkcia vznikla dávno pred kolonizáciou Afriky, keďže vtedy ešte v Afrike neboli školy. Grioti zároveň spolupracovali s panovníkmi, dávali im rady ako majú konať, kritizovali ich v tom, čo robili nesprávne a radili, ako situáciu zlepšiť. No vždy komunikovali cez hudbu.
Vy teda toto dedičstvo griotov, dávať rady a zlepšovať svet, taktiež pretavujete do svojej hudby?
Áno, keď som žil v Afrike a vydal som svoj druhý album, rozprával som v ňom veľa o tom, čo v mojom rodisku, štáte Guinea-Bissau, nefunguje. Napríklad to, že deti v školách musia písať a učiť sa po portugalsky, aj keď po portugalsky nerozprávajú. Rozprávajú totiž kreolčinou. Mnoho detí teda ide do školy, no keďže doma sa po portugalsky nenaučili, v škole napokon ničomu nerozumejú. Práve o tomto probléme rozprávam v skladbách na albume Karam, čo v jazyku Mandinka znamená škola.
Tento rok ste vydali album Dindin. Toto slovo v jazyku Mandinka zas v preklade znamená „deti“. Prečo ste ho pomenovali takto?
Ľudia v Afrike často nevenujú deťom dostatočnú pozornosť. Aj moje detstvo bolo také. Začal som pracovať, keď som mal približne 5 alebo 6 rokov. A to rozhodne nie je správne. Ak to deťom urobíte, pripravíte ich tým o množstvo iných vecí. Práve preto spievam o tejto téme, aby ľudia chápali, že keď robia deťom zle, deti si to pamätajú. Aj mne sa stalo veľa zlých vecí, v rámci rodiny, v mojej rodnej dedine.. doteraz to ostáva vo mne. No deti treba vnímať ako našu budúcnosť. Ak sa o nich dnes postaráme, aj naša budúcnosť bude lepšia. Ak chceme, aby sa situácia v Afrike zlepšovala, toto musíme mať na pamäti.
Máte pocit, že vaše angažované skladby začínajú v Afrike meniť veci k lepšiemu?
Svoju hudbu robím pre ľudí a ak ľudia niečo zmeniť chcú, napokon sa im tá zmena aj podarí. Okrem toho, že spievam o problémoch na školách, venujem sa aj otázkam práv žien. V Afrike sa ešte stále dejú dohodnuté manželstvá. Ženám je povedané, že si musia zobrať zobrať konkrétneho človeka a tak sa aj stane. No cítiť, že aj táto situácia sa pomaly mení. Dokonca som zachytil kritiku vynútených manželstiev aj v rádiu. Vo svojich skladbách sa venujem aj násiliu páchanom na ženách. A aj tu sa situácia pomaly zlepšuje. Viac sa hovorí o ľudských právach a ženy sú podporované v tom, aby násilie ohlásili na polícii. Otváranie týchto tém situáciu pomaličky, krôčik po krôčiku zlepšuje.
