KEXP je americké rádio pre hudobných nadšencov, ktoré objavuje a šíri ďalej hudbu z celého sveta. Jeho hudobným dramaturgom je už 18 rokov Kevin Cole, zaujímavý a charizmatický človek.
Lala – slovenský hudobný export, pozvali Kevina do online debaty s Danielom Balážom (Rádio_FM) o profesii hudobného dramaturga.
Pri tejto príležitosti Kevin Cole poskytol rozhovor Rádiu_FM. Kevin Cole rozpráva o objavovaní novej hudby, o slovenskej hudbe aj o tom, čo bude s hudbou, keď sa skončí svetová pandémia.
Kevin Cole
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Veľa ľudí z celého sveta ti posiela svoju hudbu, aby ste ju zahrali na KEXP. Stíhaš si to všetko vypočuť? Z akých zdrojov sa dostávaš k novej hudbe?
Je nemožné ju všetku vypočuť, dostávame tak veľa hudby, že si to neviete predstaviť. Za posledných desať rokov v tomto digitálnom svete sa hranice na tvorbu hudby znížili, a tak hocikto, kto má nápad, môže spraviť naozaj dobrú hudbu u seba doma, môže si to sám dobre zmastrovať, a výsledkom je to, že je toľko hudby, koľko nikdy nebolo. Tiež vzniká veľa naozaj dobrej hudby. Ale je nemožné vypočuť ju všetku. My v KEXP robíme to, že ju vyhľadávame, počúvame a filtrujeme.
Hudbu dostávame tradičným spôsobom: od vydavateľstiev a promotérov, svoju hudbu nám priamo posielajú aj kapely. Hudbu dostávam každý deň do mailu, ľudia mi ju posielajú cez Instagram alebo cez Twitter. To považujem za reaktívny spôsob počúvania a objavovania – snažiť sa počúvať to, čo vychádza. Ale tiež sa snažím byť proaktívny a vyhľadávať hudbu sám. V tomto dôverujem overeným zdrojom, akými sú priatelia, webstránky a časopisy. Tiež stále navštevujem obchody s hudbou, len tak sa spýtam predavača na odporúčania alebo ľudí, ktorí sa tam prehrabávajú v doskách. Veľa času trávim na Bandcampe, Soundcloude, ale tiež aj s hudbou, ktorú dostávam od svojich poslucháčov, a samozrejme chodím na koncerty, keď sa dá.
Hudbu objavujem aj úplnou náhodou, ako keď mi raz v noci o pol druhej, asi pred rokom, pípla správa v Messengeri. Písal mi Alex Čerevka, že hej Kevin, toto by si si mohol vypočuť. A poslal mi album Kataríny Málikovej. V tej chvíli som mohol počúvať tisícky ďalších iných vecí, ale povedal som si, že to vyskúšam. A okamžite sa mi to zapáčilo.
Či to beriem reaktívne alebo proaktívne, nikdy nie je dosť času. Je ohromne veľa hudby, a je veľmi ťažké si ju všetku vypočuť.
Čo musí mať hudba, aby ťa zaujala a aby si ju zahral u vás v KEXP?
Hudbu počúvam neustále, hľadám v nej nejaké emočné spojenie. Zvukovo hľadám niečo nové, niečo, čo som ešte nepočul. A taktiež dôverujem svojej intuícii.
Napríklad takí Idles, ktorí sú teraz veľmi vychytení. V ich prípade ma zaujal ich odkaz a sila a urgencia, s ktorou ho vysielajú von.
U Kataríny Málikovej ma okamžite chytila čistá krása jej hudby. Bola krásna, ale zároveň v nej bolo niečo na premýšľanie. Hra na nástroje bola super, vokály boli úžasné, produkcia bola veľmi kreatívna, mne to znelo ako niečo z iného sveta. Zafungovalo to u mňa na emočnej úrovni a aj zvukovo to bolo niečo, čo som ešte nepočul. Bola to dobrá kombinácia tradičných zvukov, niečoho klasického, akoby starobylého a posvätného, spoločne s modernými zvukmi a beatmi, na pozadí niečoho temného.
Ako funguje Rádio KEXP?
KEXP je veľmi iné ako ostatné americké rádiá. V USA majú rádiá pevné playlisty, ktoré sa riadia algoritmami a nemajú ľudský element. My tieto pravidlá porušujeme. Máme 44 moderátorov – DJov, každý z nich má slobodu a zodpovednosť hudobne kurátorovať svoj vlastný program. Väčšina rádií sa snaží budovať si čo najširšiu poslucháčsku základňu, my zase budujeme komunitu hudobných nadšencov, prepájame sa s nimi na emočnej úrovni, vytvárame soundtrack k našim životom, dávame kontext hudbe, ktorú hráme. To je náš prístup, ktorý nám veľmi dobre funguje. Určite vytŕčame spomedzi ostatných amerických staníc. My už o sebe ani nehovoríme, že sme rádio. Keď sme začali vysielať živé koncerty, niekedy okolo roku 2005, tak sme rýchlo zistili, že online poslucháčov bude určite viac než poslucháčov u nás doma v Seattle. Potom sme začali robiť videá z koncertov, a zrazu sme videli, že ich pozerá oveľa viac ľudí než počúva naše rádio. To nás prinútilo zamyslieť sa nad tým, kto sme a aká je budúcnosť nášho rádia.
Stále o sebe hovoríme, že sme rádio, lebo to je to najjednoduchšie, čo sa dá robiť. Na druhej strane sme stále veľmi šťastní, že máme vysielač a licenciu. Dnes o sebe hovoríme ako o umeleckej organizácii s cieľom pomáhať ľuďom objavovať hudbu. Robíme to vysielaním, robíme to online a robíme to aj osobne. Máme totiž priestory na organizovanie koncertov priamo v budove, kde sídlime. Robíme takto asi 300 koncertov ročne, na ktoré sa ľudia môžu prísť pozrieť.
Spojenie s našimi poslucháčmi máme veľmi silné a naozaj stojí za to. Uvedomili sme si, že ľudia potrebujú hudbu viac než inokedy, potrebujú to spojenie s ňou. A to bolo v čase ešte pred pandémiou, teraz počas pandémie je to ešte silnejšie. Teraz máme najviac poslucháčov, ako sme kedy mali. Nemyslím si, že je to tým, že sú ľudia doma a majú čas, myslím, že je to preto, lebo potrebujú spoločnosť a spojenie s hudbou. A my im ich dávame. Myslím, že naše rádio sa ako celok dosť vyvinulo, inovovalo a našlo si nové spôsoby, ako ostať stále relevantné. Sme otvorení a prinášame náš obsah na všetkých platformách. Sme tam, kde sú naši poslucháči.
Ako dokáže krajina upriamiť záujem sveta na svoju hudobnú scénu? Môže sa ešte niekedy zopakovať niečo, ako bol kedysi objav islandskej hudby?
Na to, čo sa stalo na Islande s ich hudbou, aj čo sa tam deje dodnes, sa dá pozerať aj tak, že tam dobre fungujú hudobné partnerstvá. Vedel som, že sa tam hrá dobrá hudba, a tak som sa tam vybral, aby som sa presvedčil. A prihodilo sa mi tam tak veľa dobrých vecí, až sa zrazu stalo to, že sme odtiaľ vysielali naživo.
V KEXP sme založili iniciatívu Music without boundaries, kde proaktívne spolupracujeme s rôznymi krajinami, aby sme dostali ich hudbu do nášho vysielania. KEXP je komunita milovníkov hudby, ktorí si zaslúžia počuť tú najlepšiu hudbu bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza. Veríme, že dobrá hudba sa robí všade na svete. Naším cieľom je nájsť tú najlepšiu hudbu, aká vzniká, a dostať ju k poslucháčom.
Môže sa zopakovať niečo také, ako sa stalo na Islande? Že sa do ich hudby zblázni celý svet?
Myslím, že môže, ale každá situácia je iná. Island je veľmi unikátny, je to taká malá krajina a má takú živú hudobnú scénu! Hudobníci tu veľa spolupracujú. Každý rok, keď sa tam chystáme, spytujeme sa samých seba, či tam aj tento rok nájdeme toľko dobrej hudby, že nám bude stáť za tú námahu tam chodiť. A vždy nájdeme. A myslím, že islandský model sa môže zopakovať. Záleží na sile hudobnej scény a budovaní partnerstiev.
Niečo podobné sa nám stalo v Mexico City, odkiaľ sme tiež vysielali naživo. Majú tam naozaj úžasnú hudobnú scénu, o ktorej veľa ľudí nevie. Samozrejme, je tam rozdiel oproti Islandu, lebo Mexico City je obrovské, ale majú tam tiež veľmi pevnú hudobnú komunitu. A otvorené dvere pre tých, čo chcú spoznať miestnu scénu. Preto máme aktuálne na našom Youtube kanáli väčšiu návštevnosť z Mexika než z akejkoľvek inej krajiny. Čiže sa nám to vypláca – objavujeme skvelých umelcov, zaujímame sa o nich a vytvárame im publikum.
To mi dodáva vieru v to, že stále existuje dobrá hudba, ktorá sa robí na rôznych miestach sveta, a ktorú ešte nepoznáme. Mojim cieľom je vytvárať medzi ňou prepojenia, dostávať ju na naše platformy a distribuovať ju ďalej všetkým milovníkom dobrej hudby.
Žijeme časy globálnej pandémie, ktorá vo veľkom ovplyvňuje aj hudobný priemysel a oblasť živej hudby. Na čo sme prišli počas nej? Čo sa zmení, keď pandémia pominie, čo bude iné?
Keď sa pandémia skončí, bude to úžasný čas na obnovu a oslavovanie, veľmi sa na to teším. Myslím, že hudba ostane rovnako silná, ale zase si nemyslím, že iba zapneme gombík a všetko bude po starom. Niekto to prežije, iní zase nie. U nás v Seattle sú všetci, čo pracovali v oblasti živej kultúry, bez práce od 8. marca. Kluby sú zatvorené, niektoré už nadobro, niektoré sa stále potácajú a veria, že to nejako dajú, iné zas čakajú na štátnu podporu.
Na hudbe záleží, hudba je veľmi dôležitá. A tiež tá komunita okolo nej je dôležitá.
Čo sme sa naučili? Kapely sa naučili byť kreatívne, keď začali robiť online prenosy. V KEXP v tom pokračujeme, ale kapely hrajú zo svojich domovov. V marci a apríli to nebolo technicky veľmi dobré, ale teraz sú tie prenosy naozaj veľmi kvalitné. Naučili sme sa, čo treba robiť. Prečo? No lebo hudba je dôležitá.
A čo si z toho odnesieme my, poslucháči? Začneme si uvedomovať veci, ktoré nám boli doteraz samozrejmé – že môžeme chodiť na koncerty v hociktorý deň v týždni a vidieť naše obľúbené kapely. Toto sme nemohli robiť v roku 2020 a pravdepodobne to nebude možné ani v prvej polovici budúceho roka. Ale myslím, že keď sa ľudia a kapely budú cítiť bezpečne, tak sa to veľmi rýchlo vráti. Hudba bude rovnako dôležitá ako doteraz. A možno ešte dôležitejšia.
