Na festivale Pohoda zahrala aj britská punk-rokocvá kapela LIFE. Pred koncertom sme sa s nimi rozprávali o novom albume, o agresivite na pódiu a o tom, čo pre nich znamená punk.
LIFE sú známi tým, že si vo svojich textoch neberú servítku pred ústa. Od svojich začiatkov fungujú ako DIY kapela, zodpovedajú sa len sami sebe, takže ak chcú otvorene rozprávať o politike, Trumpovi, Brexite, policajnom násilí či masovej spotrebe, idú do toho na 100% a od nikoho si nepýtajú povolenie. Úprimnosť a priamočiarosť im nezabránila, aby sa ich pesničky pravidelne hrávali na BBC Radio 1.
LIFE sa počas hodinového koncertu nezastavili a išli stále naplno. Ich vystúpenie bolo plné hnevu a agresivity, ktorými frontman Mez Sanders-Green vyjadroval všetku svoju nespokojnosť so svetom a podľa odozvy publika bolo jasné, že sa každý s jeho názormi dokázal stotožniť. Kapela verí silu mladej generácie, pretože to oni sú naša budúcnosť, ale hnevá ich, že stále ostáva nevypočutá. Hnev je pre nich stelesnením energie – energie, ktorú môžu ľudia vložiť do vytvárania čohosi vlastného, do aktívneho zúčastňovania sa na formovaní sveta a do snahy zmeniť ho vlastnými rukami na lepšie miesto (čo je zrejmé aj z piesne In Your Hands, ktorá otvára ich úspešný album Popular Music). Ich hudba nám pripomína, aká dôležitá je sila hnevu a nádeje, a že sa nikdy nemáme vzdávať.
LIFE v rozhovore pre Rádio_FM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Kapela LIFE sa na Slovensku už jedenkrát predstavila. V máji zahrali na Pohoda dni v Slovenskom rozhlase. Aké to bolo?
Bolo to úžasné. Veľmi sa mi to páčilo, tá budova je neuveriteľná. Bolo to akoby sme vstúpili do filmu Osvietenie alebo filmu od Wesa Andersona. Zahrali sme si v krásnej rozhlasovej sále, dobre sa o nás starali, dali nám skvelé jedlo a veľmi sme to užili. Sme radi, že sme späť!
Patria do zástupu kapiel, ktorých názov sa síce ľahko pamätá, no oveľa ťažšie sa s ním pracuje pri hľadaní informácii na internete. Ako ho vyberali?
Vybrali sme si ho, lebo sme si mysleli, že bude veľmi ľahké vyhľadať si nás, ale ukazuje sa, že nie je. Dôvod, prečo sme si ho vybrali je, že keď idete do obchodu, všade na vás číha spojenie „toto je lepšie pre váš život“, toto maslo je lepšie, zjedz toto ovocie, lebo je zdravšie. Stále len život, dĺžka života a tak ďalej. Tak sme sa nazvali Life a preto sa meno ťažko gúgli, lebo všetko je spojené s lepšou kvalitou života. Názov je naschvál veľkými písmenami a bije do očí, lebo chceme robiť hudbu, ktorá stelesňuje život a je pre všetkých.
Pred dvoma rokmi svojpomocne vydali debut „Popular Music“, ktorý BBC 1 zaradilo do výberu najlepších albumov roka. Ich nový album „A Picture of Good Health“ vyjde dvadsiateho septembra. Nahrávanie sa uskutočnilo v Londýne a trvalo štyri týždne. Album produkoval Luke Smith, ktorý spolupracoval napríklad s Foals, Crystal Fighters či Depeche Mode.
Veľmi dobre chápal, o čo sme sa snažili. Rozumel našej predstave bez toho, aby sme mu ju museli vysvetľovať. Stal sa z neho piaty člen kapely. Nesprával sa ako producent, alebo ako niekto, kto sa nám snaží nanútiť niečo, čo nechceme. Nechal nás dýchať a umožnil nám nie len nahrať album najlepšie, ako sme vedeli, ale rozvíjať sa ako kapela, priatelia, ľudia. Bol to skvelý zážitok.
V ich textoch cítiť značnú dávku hnevu a agresivity voči pomerom a neprávostiam v spoločnosti. Kritizujú Trumpa, Brexit a nepáči sa im, že ľudia pri moci kašlú na mladých. Oni pritom všetko zažívajú na vlastnej koži, keďže sa nepočutej generácii venujú ako komunitní pracovníci vo svojom rodnom meste Hull. Na tejto nahrávke sa ale rozhodli viac sústrediť na seba.
Rozhodli sme sa, že texty ostanú politické, ale tentoraz sme mikroskop obrátili na seba. Šesť mesiacov som sa dostával z dlhodobého vzťahu, bol som slobodný otec a zažíval som veľa psychických problémov. Veľa rozprávam o sebe, o izolácia, depresii, o tom, aké to je veriť v seba samého a nepočúvať, čo ti vravia ostatní. Texty sú teda hĺbavejšie. Stále píšeme o prítomnosti a o tom, čo sa deje ľuďom okolo nás, takže sa v hudbe môže nájsť každý. Je to ale osobnejšie.
LIFE pochádzajú z novej vlny punk-rockových kapiel ako Idles či Slaves, ktoré reagujú na problémy v spoločnosti. Sú nahnevaní a nespokojní s politickou situáciou a fungovaním sveta a rozhodli sa vyjadriť svoje emócie prostredníctvom hudby.
Nikdy nezatvárame oči pred tým, čo ovplyvňuje naše každodenné životy aj životy ostatných. Rozprávame o tom a snažíme sa byť úprimní. Hudba by mala byť predovšetkým o úniku pred skutočnosťou. Napríklad, že chcem dokončiť robotu a pustiť si túto nahrávku, lebo som pri jej počúvaní šťastný. Ale nemôžeme ignorovať dôležité veci, treba o nich hovoriť. A ak to dokážeme a stále sa pri tom vieme zabávať, je to o to lepšie. To sa snažíme robiť my a myslím, že aj ostatní umelci.
Kapela pred koncertom pôsobila ticho, pokojne až utiahnuto. Akonáhle sa však postavili na pódium, ich energia stúpla z nula na tisíc a stageom sa akoby prehnala punková smršť. Človek by si predstavil, že po koncerte budú pokračovať vo vybíjaní energie tak ako na pódiu. Opak je ale pravdou.
Všetci máme tichú povahu, sme slušní a čestní. Sme úplne obyčajní ľudia, takže zísť z pódia a napľuť niekomu do tváre a hrať sa na to, akí sme my pankáči by znamenalo, že úmyselne predstierame nepriateľskú agresivitu. Radšej chceme cez agresivitu ukázať nádej a použiť ju ako zdroj sily. Sme veľmi radi, keď o nás niekto povie „hrali fakt super!“, ale páči sa nám, keď aj povedia „boli fakt milí, však?“.
Stretávate sa s tým, že ľudia očakávajú, že sa kapely budú správať istým spôsobom, kvôli povahe svojej hudby?
Keď sa pozriete na pódium, vidíte svetlá a počujete hudbu, tak vidíte niekoho, ako vystupuje. Ale tí ľudia majú mimo pódia vlastný život. My sa postavíme na pódium, otvoríme sa ľuďom a sme čestní. To, čo vidíte na pódiu sme presne my, nič nepredstierame. Dáme tomu ale toľko energie, že mimo pódia zvoľníme. Nepotrebujeme byť agresívni, necháme si to na stage a ideme na 150%. Punk-rock neznamená, že musíte byť agresívny a zlý človek. Je to postoj. Vysielame energiu, a tá z nás takto vychádza. Je úprimná a skutočná.
