Na Slovensko opäť zavíta islandská skupina Gus Gus. Zahrajú 9. mája 2019 v Ateliéri Babylon. Pri tejto príležitosti sme sa rozprávali s Biggi Veirom, zakladajúcim členom kapely.
Gus Gus rozhovor pre Rádio_FM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Čo majú nové Gus Gus?
Začali sme pracovať na novom albume, to je to, čo nás teraz zamestnáva. Duchom sme v našej novej hudbe a plánujeme niečo z nej priniesť aj do Bratislavy. Keď sme vydali náš posledný album Lies are more flexible, tak nám z neho ostalo pár piesní. Tie piesne majú takú new waveovú estetiku, sú tvrdšie a ťažšie. Na tých skladbách teraz pracujeme. Niektoré už sú hotové. Plánujeme s nimi experimentovať a testovať ich naživo na koncertoch toto leto, a potom ich dokončíme v štúdiu.
S Gus Gus hráte už vyše 25 rokov. Kde po toľkých rokoch hľadáte inšpirácie a nové nápady pre vašu hudbu?
Počúvam veľa hudby, počúvam hudbu v rádiu, hľadám novú a podivnú hudbu na Spotify. Rád objavujem novú hudbu, ale aj tú starú. Tiež sa rád vraciam ku svojim dávnym obľúbeným albumom z osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. A to ma pomaličky prinesie naspäť a umožní mi koncentrovať sa na to, čo chcem naozaj robiť. A keď sa pýtate na nové nápady, nemyslím si, že by sme mali robiť nejaké veľké zmeny v našej hudbe a naháňať sa za trendami. Skôr pracujeme na tom, ako spojiť naše nové a staré veci do niečoho, z čoho sa stanú okamžité klasiky.
Za 25 rokov sa u vás veľa vecí menilo: zostava aj nástroje. Ale čo sa nezmenilo, čo robíte stále rovnako?
Čo ostáva nemenné je prístup v tom, ako robíme hudbu. To sa v jadre nezmenilo od roku 1993. Základy robím stále na tom istom sekvenceri a používam ten istý mixpult. K tomu nejaké efekty a synťáky, to sa nezmenilo od deväťdesiatych rokov. V jadre je to to isté, aj keď sme si dokúpili nové nástroje. Hudba je aj bola vždy elektronická, a stále skúšame, kam až sa dá s ňou zájsť.
Ako si udržiavate duševnú a telesnú rovnováhu, ako sa udržiavate fit, aby ste vydržali toľko rokov robiť hudbu?
Vlastne nič zvláštne. Snažíme sa prechádzať životom v pohode a bez stresov. To je veľmi dôležité najmä počas dlhých koncertných turné. Obaja s Danielom nerobíme vtedy nič iné, iba hráme. Ak máme deň voľna medzi koncertami, tak ostaneme v hoteli a nerobíme nič. Nechceme sa stresovať a chceme si udržať koncentráciu iba na našu prácu. A keď sme doma, tak oddychujeme s našimi rodinami. Náš prístup k životu je celkovo takýto uvoľnený,vo všetkom, čo robíme.
Za tie roky ste mali s Gus Gus veľa vrcholov. Všetci hovoria iba o vrcholoch. Ale čo pády? Kedy boli s Gus Gus „dole“ a čo ste potom s tým robili?
Poznám dobre aj takéto stavy. Voláme ich post-produkčná depresia. Ale čím dlhšie robíme hudbu, tým lepšie im rozumieme. Vždy keď dokončíme niečo veľké, čomu sme venovali veľa energie, napríklad keď nahráme album alebo skončíme veľké turné a odrazu nemáme čo robiť, tak vtedy zvykneme cítiť veľké prázdno. Ale keď robíte hudbu, niekedy sa jednoducho kreatívne vyčerpáte. Ešte pár rokov dozadu, keď sme sa snažili zamerať na niečo veľké a nešlo to, tak sme si mysleli, že sme hotoví, že je koniec. Ale časom sa to pomaly zvykne napraviť, vrátia sa nápady. Už sme si na to aj zvykli, že keď dokončíme album, tak sme niekoľko mesiacov potom vyčerpaní. Ale potom tá iskra zvykne znova preskočiť. Je to o tom prijať tie nedobré stavy rovnako, ako tie dobré. Vtedy sa treba uvoľniť a robiť niečo nenáročné.
