Wolfgang Voigt má 57 rokov, a na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov začínal s technom v Nemecku. Vydal množstvo dôležitých minimal techno nahrávok pod menami ako Mike Ink, Grungerman, Studio 1. Vo svojom rodnom meste Kolín založil a viedol vydavateľstvo Kompakt.
Ambientný projekt GAS je jeho najznámejší. GAS zahral v Bratislave na oslave 25. výročia Goetheho inštitútu na Slovensku. S Wolfgangom Voigtom sme sa rozprávali o tom ako vníma súčasnú hudbu, aj o jeho dlhoročných skúsenostiach.
GAS rozhovor
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Môže byť elektronická hudba ešte stále nová a zaujímavá? Nie je už trochu stará a neopakuje sa?
Túto otázku sa ma pýtajú často. Áno, časy sa zmenili, problém je s tým, že dnes je veľa hudby, ktorá znie rovnako. Niektorým žánrom by naozaj prospela nová inšpirácia. Ale ja osobne stále nachádzam novú a inšpiratívnu hudbu, stále vychádza niečo nové, aj po tých rokoch.
To je príznak doby, keď dnes každý môže robiť všetko, tak hocikto môže zverejniť svoju hudbu na internete. Problémom je, že tam nie sú žiadne kontrolné mechanizmy, ktoré by pomohli rozlíšiť mladým ľuďom čo je dobré a čo nie. V hudbe, aj vo všetkom ostatnom. V tomto treba dôverovať sile hudby a tomu, že to dobré si k vám nájde cestu.
Dlho ste pracovali pre vydavateľstvo Kompakt. Akú víziu má dnes vydavateľstvo?
Vo vydavateľstve Kompakt veríme našim srdciam a nešpekulujeme nad tým, ako bude znieť hudba v budúcnosti. Máme tu špecifický vkus, sme obklopení dobrými ľuďmi, ktorí majú tiež dobrý vkus, a zaujímavými hudobníkmi. To nám stačí.
Prečo je techno také populárne v Nemecku?
Techno je medzinárodná neverbálna hudba, ktorá je úplne demokratická. Hocikto na svete môže byť jeho súčasťou a nezáleží na tom, odkiaľ pochádza. A to robí túto hudbu tak fascinujúcou.
Techno je medzinárodný jazyk s niekoľkými druhmi slangu. Existuje nemecký slang, britský slang, poľský, slovenský... Každý môže byť jeho súčasťou, keď ho tvorí. Iba poslucháč sa rozhoduje, či to funguje alebo nie.
Neviem prečo je techno také populárne v Nemecku, ale som rád, že to tak je. V deväťdesiatych rokoch, keď bolo techno veľmi nové, tak nás tá hudba oslobodzovala od našich každodenných problémov. A malo to aj druhú stranu. Dovtedy hudbe vládla anglická a americká pop music, a nebola šanca aby sa do záujmu dostala hudba z iných krajín. Techno to úplne rozbilo.
Keď sme s technom začali pracovať, tak nám bolo jedno, kto je odkiaľ. Techno boli čierne platne, na ktorých nebolo nič napísané, nevedeli sme kto za tým stojí. Keď ste platňu položili na tanier, tak bola dobrá alebo zlá. Nič viac. A pre mňa to stále takto funguje. A myslím si, že nežijem v minulosti.
Projekt GAS ste obnovili po sedemnástich rokoch. Je tam nejaká spojitosť medzi starými na novými albumami?
Obidva albumy Narkopop aj Rausch majú veľa aspektov, ktoré ich spájajú s mojimi albumami z deväťdesiatych rokov. Na tých starších platniach som mal iné skúsenosti a vplyvy. Ale aj keď som GAS zastavil v polovici deväťdesiatych rokov, tak zvukom aj duchom nové zapadajú do toho vesmíru. GAS je jednoducho GAS, a aj ním ostane.
