Prečo sa Salinger, autor knihy Kto chytá v žite, stal vegetariánom a ako táto kniha súvisí s atentátom na Johna Lennona? Aj na to sa pozrie naša kolegyňa Romana Grajcarová v dnešnom diele seriálu venovanom literatúre v hudbe.
Literatúra v hudbe: J.D. Salinger
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Holdena Caulfielda, hlavnú postavu románu Kto chytá v žite, si mnohí pamätáme určite najmä vďaka povinnému čítaniu. Knižka, ktorú napísal americký spisovateľ Jerome David Salinger v roku 1951, okamžite zaujala vďaka živému, slangovému jazyku a téme tínedžerskej vzbury proti celému svetu. Mnohé knižné rebríčky ju pravidelne radia medzi najvplyvnejšie diela svetovej literatúry a jej dosah sa nevyhol ani hudbe.
Hlavnú postavu románu, 17 ročného rebela Holdena, spomína v skladbe Get it right napríklad aj americká punk-rocková kapela The Offspring. V knihe sa totiž tento tínedžer s vysoko nastavenými morálnymi hodnotami snaží trochu svojsky bojovať proti pretvárke, malomeštiactvu a skostnateným názorom. V skladbe Get it right zas spevák Bryan Dexter Holland spieva o tom, že si presne ako Holden Caulfield hovorí, že predsa musí existovať aj lepší spôsob ako žiť.
The Offspring - Get it right
Jerome David Salinger sa narodil v New Yorku do židovskej obchodníckej rodiny. Keďže nebol veľmi dobrým študentom, jeho otec ho v 17tich donútil k tomu, aby sa vybral do Európy a priučil sa obchodovaniu s mäsom. Salinger tak chvíľu býval aj vo Viedni, no skúsenosť s bitúnkami ho natoľko znechutila, že sa neskôr stal vegetariánom. Počas druhej svetovej vojny vstúpil do armády a spoznal sa tam s Ernestom Hemingwayom, čo malo veľký vplyv na jeho písanie. Jeho najznámejší román začal vznikať krátko po návrate z vojny. O pol storočie neskôr ho spomína aj škótska indie-popová kapela Belle and Sebastian. Podobne, ako je román príbehom tínedžera, skladba Le Pastie de la Bourgeoisie rozpráva o tínedžerke, ktorá miluje čítanie a je tiež tak trochu stratená vo svete.
Belle and Sebastian - Le Pastie de la Bourgeoisie
S knihou Kto chytá v žite sa, žiaľ, viaže aj niekoľko tragických udalostí. Asi najznámejšiou je atentát na Johna Lennona. Mark Chapman, človek ktorý 8.decembra 1980 Lenona zastrelil, totiž hlavného hrdinu knihy považoval za svoj vzor a dokonca mal túto knihu pri sebe aj v deň vraždy.
Dielo Kto chytá v žite zanechalo výraznú stopu aj v kinematografii, a to aj napriek tomu, že Salinger odmietol poskytnúť Hollwoodu práva na jeho sfilmovanie. Mnoho filmových postáv totiž bolo inšpirovaných práve Holdenom Caulfieldom. V tomto kontexte sa spomína napríklad film Absolvent s Dustinom Hoffmanom či postava Todda Andersona z filmu Spolok mŕtvych básnikov.
Okrem Kto chytá v žite napísal Salinger aj mnoho ďalších diel. Známa je napríklad poviedka Deň ako stvorený pre banánové rybičky. Tá je súčasťou knihy Deväť poviedok. Možno práve na toto dielo naráža kapela Beastie Boys v popkultúrnymi referenciami nabitej skladbe Shadrach, kde vravia, že majú viac príbehov, ako Salinger a viac penazí ako Dickens.
Beastie Boys – Shadrach
A kto to vlastne chytá v tom žite? Hlavný hrdina Holden Caulfield považoval deti za najčistejšie bytosti. Sám mal strach z dospelosti, ktorá kazí charakter. A tak si predstavoval sám seba, ako stojí v žitnom poli na pokraji priepasti, ktorá predstavovala dospelosť, a dáva pozor, aby do nej hrajúce sa deti nespadli. A napokon aby do nej nespadol ani on sám.