Alfred Jarry a jeho Kráľ Ubu priniesli do kultúrneho sveta búrku a ovplyvnili vznik mnohých umeleckých, literárnych aj hudobných diel. Ktoré to boli prezradí Romana Grajcarová v ďalšej epizóde seriálu venovanom literatúre v hudbe.
Literatúra v hudbe: Alferd Jarry
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Z divadelnej hry, ktorá začala ako študentské recesia na gymnáziu vo francúzskom Rennes, sa stalo dielo, ktoré postavilo základy absurdnej drámy, dadaizmu a surrealizmu. Chvastúň, násilník a stelesnenie hlúposti a zla. Taký je kráľ Ubu, hlavná postava najznámejšej knihy francúzskeho spisovateľa Alfreda Jarryho. Satirická hra z konca 19. storočia a aj Jarryho ďalšie diela ovplyvnili celé kultúrne spektrum od umelcov Maxa Ernsta a Joana Miróa, cez spisovateľov Borisa Viana a Eugèna Ionesca až po Beatles či austrálčanov Methyl Ethel.
Methyl Ethel – Ubu
Druhý singel na albume Everything is Forgotten indie rockovej austrálskej kapely Methyl Ethel nesie názov Ubu. Frontman kapely Jake Webb skladbu popísal ako autoportrét sebaobviňovania voľne inšpirovaný Jarryho dielom Kráľ Ubu. To malo, mimochodom, svoju divadelnú premiéru v Paríži v roku 1896 keď mal Alfred Jarry len 23 rokov. Mnohých v publiku toto bizarne komické dielo o fanatickom kráľovi, ktoré spochybnilo vtedajšie kultúrne normy, samozrejme, pobúrilo. Minimalistické kulisy a kostýmy či na tú dobu nezvyčajné prvky, ktoré vychádzali z bábkového divadla, však otvorili dvere literárnej moderne 20. storočia. Avantgardné dielo ovplyvnilo o niekoľko desaťročí aj vznik art punkovej kapely z Clevelandu Pere Ubu, ktorých hudobný odkaz sa neskôr pretavil aj do tvorby Joy Divison či Pixies.
Pere Ubu - Modern Dance
Absurdné a zároveň revolučné prvky, ktoré Alfred Jarry použil vo svojej najznámejšej hre Kráľ Ubu, položili základy novej filozofie, takzvanej patafyzike, ktorú slovník definuje ako umelecké hnutie bojujúce proti ľudskej hlúposti iróniou, satirou a výsmechom. Vplyv Jarryho patafyziky možno počuť, alebo skôr nepočuť, aj v legendárnej klavírnej skladbe amerického experimentálneho skladateľa Johna Cagea s názvom 4’33’’, ktorá by sa dala popísať ako najznámejšia óda na ticho. Patafyzické nabúranie systémových noriem nadchlo v 60. rokoch aj členov českého undergroundu, pre ktorých táto satirická filozofia predstavovala ďalšiu zbraň v boji proti totalitnému režimu. Vznikol tak napríklad časopis PAKO a členom patafyzického kolégia bol aj frontman Už jsme doma Miroslav Wanek. Napokon, patafyzika a Jarryho dielo zaujali aj beatlesáka Paula McCartneyho, ktorý ju spomína v skladbe Maxwell’s Silver Hammer.
Beatles - Maxwell’s Silver Hammer
Jarryho odkaz v hudbe však možno nájsť aj na mnohých ďalších miestach. Či už je to samotný kráľ Ubu, ktorého spomínajú napríklad Dead Can Dance alebo jeho filozofia patafyzika, ktorú ako zdroj inšpirácie uvádza aj britská progrocková kapela Soft Machine. Bohémovi a umelcovi Alfredovi Jarrymu, ktorého spôsob rozmýšľania zďaleka presahoval mentálne mantinely 19. storočia, sa podarilo zásadne posunúť hranice umenia, literatúry a hudby. Koniec koncov, nadhľad v kombinácii s inteligentným humorom boli a sú snáď jedným z najlepších spôsobov, ako bojovať proti ľudskej hlúposti.
