Literatúra v hudbe: Charles Bukowski

Bukowski nebol básnikom metafor. O svete písal priamo, tvrdo, bez prikrášlenia. V jeho textoch sa však skrýva aj veľa bolesti. Detstvo nemal jednoduché a ako malý bol často obeťou aj svedkom domáceho násilia. Síce hovoril po anglicky, no so silným nemeckým prízvukom, kvôli čomu si ho často doberali aj deti v škole. Z Bukowskeho sa stal samotár, ktorý hľadal útočisko najmä v knihách. Čítal Kafku, Dostojevkého či Hemingwaya. Neľahké detstvo a trpká mladosť viedli k jeho závislostiam, no zároveň formovali texty, ktoré mali neskôr obrovský vplyv napríklad aj na hudobníka Toma Waitsa. Waits uvádza Bukowského ako inšpiráciu aj v skladbe Frank’s Wild Years.

Tom Waits - Frank’s Wild Years

Bukowskeho literatúra je plná intímnych vzťahov so ženami. Paradoxne však mladý Charles s dievčatami nedokázal ani prehovoriť. Aj keď sa mu páčili, tváril sa, že nimi pohŕda. Jeho prvá vážnejšia známosť bola o 10 rokov staršia Jane Cooney Bakerová. Bukowski sa do nej zamiloval a prežili spolu veľmi búrlivý vzťah plný hádok a alkoholu, ktorý opäť negatívne poznačil Bukowskeho vzťah k ženám. To sa potom odrazilo aj v literatúre, kde má k ženám často sexistický až myzogýnny postoj. Možno aj na to narážal v skladbe We Call Upon the Author hudobník Nick Cave, ktorý sa k Bukowskemu stavia celkovo veľmi kriticky a odmietavo.

Nick Cave - We Call Upon the Author

Charles Bukowski rozhodne nebol etalónom morálky. Na jeho diela sa dá pozerať z rôznych uhlov. Boli autentickým svedectvom chudobného, bohémskeho života, spoveďou týraného dieťaťa, ktoré vyrastalo bez podpory rodičov ale aj muža, ktorý sa bál žien a svoj strach ukrýval za pohŕdanie a sexizmus. Bukowski je autor, ktorý polarizuje a šokuje, no ktorý dokáže zaujať a fascinovať. Bol človekom, ktorý zažil veľkú bolesť, ktorú sa mu podarilo pretaviť do obrovského množstva básní, poviedok či románov. Asi najlepšie svoj vzťah k tomu, čo preňho znamenalo tvoriť, vystihol vo výroku: Báseň je spôsob, ako zachrániť dušu pred explóziou.