Menom Lolita sa označuje mladučké koketné dievča. Toto pomenovanie už takmer zľudovelo a keď sa na niekoho použije, všetci vedia, čo sa tým myslí. A možno aj nie. Autor slávneho románu to totiž pôvodne s Lolitou myslel úplne inak. Viac prezradí Romana Grajcarová.
Literatúra v hudbe: Vladimír Nabokov
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Lolita je hlavnou postavou rovnomennej knihy rusko-amerického spisovateľa Vladimíra Nabokova z roku 1955. V príbehu sa do 12 ročnej Dolores Haze s prezývkou Lolita zamiluje muž okolo 40ky menom Humbert Humbert. Aby mohol byť v Lolitinej prítomnosti čo najviac, ožení sa s jej matkou, ktorá po čase zomiera a Humbert nadväzuje s Lolitou tajný romantický vzťah.
Príbeh, samozrejme, vyvolal množstvo kontroverzných reakcií a veľa debát. Z Lolity sa stal symbol predčasne vyspelého, zvodného dievčatka a v tomto význame sa udomácnil aj v popkultúre. V takomto kontexte na ňu často odkazuje aj speváčka Lana Del Rey. V skladbe Off to the Races dokonca hneď na začiatku cituje úvodné riadky z knihy.
Aj keď v niektorých častiach románu popisuje Humbert Lolitu ako tú, ktorá zvádza, v skutočnosti išlo len o jeho fantáziu. Keď sa na príbeh pozrieme z blízka, zistíme, že v skutočnosti je Lolita obeťou dospelého muža, ktorá v konečnom dôsledku trpí a nemôže za to, že je nevyžiadaným objektom jeho túžby. Presne tak to aj myslel autor románu Vladimír Nabokov a tento zámer potvrdil vo viacerých rozhovoroch. K tomu, že je postava Lolity väčšinou vnímaná ako zvodkyňa, nie ako obeť, z veľkej časti prispeli neskoršie filmové adaptácie. Prvá je už z roku 1962, režíroval ju Stanley Kubrick a hlavnú postavu si zahrala vtedy 16 ročná Sue Lyon.
Odkaz na Lolitu dnes možno nájsť v obrovskom množstve kultúrnych a umeleckých diel. Vačšinou je to však odkaz práve na Lolitu, ktorá zvádza, nie na Lolitu obeť. Aj keď aj tu sa nájdu výnimky. Napríklad americké hudobné duo CocoRosie zakomponovalo Lolitu do skladby Lost Girls, ktorá sa týka otázky utláčania žien.
Román Lolita tak, ako ho zamýšľal interpretovať jeho autor Vladimír Nabokov, je v prvom rade knihou o manipulácii a sexuálnom násilí. Nabokovovi sa však podarila zaujímavá vec - tým, že je kniha písaná z pohľadu inteligentného a sčítaného Humberta Humberta, ktorý prežíva veľkú, trpiteľskú lásku k mladučkej a podľa jeho slov démonicky zvodnej Lolite, sa role obete a agresora zdanlivo premieňajú. Práve toto hranie sa s vnímaním čitateľov však nakoniec prispelo k súčasnému vnímaniu pomenovania Lolita. Význam, ktorý je na kilometre vzdialený od pôvodného zámeru spisovateľa, je však dnes už pevne zakotvený v mori popkultúrnych referencií v literatúre, filmoch ale aj v hudbe.
