Jedna z najväčších európskych spisovateliek 20. storočia, feministka a priekopníčka zachytávania voľného prúdu vedomia v literatúre - Virginia Woolfová. Jej filozofické eseje a diela, v ktorých sa sústredila najmä na vnútorné prežívanie postáv, sa stali bohatým zdrojom inšpirácie a ovplyvnili niekoľko generácií umelcov, filmárov, spisovateľov ale aj hudobníkov a hudobníčok. Viac o jej vplyve na hudbu a kultúru prezradí Romana Grajcarová.
Literatúra v hudbe: Virginia Woolfová
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Skladba Shakespeare’s sister, v preklade Shakespearova sestra, ktorú vydala anglická kapela The Smiths, je priamym odkazom na feministickú esej s názvom A Room of One’s Own. Woolfová v nej tvrdí, že ak by mal Shakespear rovnako geniálnu sestru, ako žene by sa jej nikdy nepodarilo preraziť tak ako jej bratovi. Morrisay, frontman kapely The Smith, bol textom nadšený a skladba Shakespeare’s sister sa v roku 1985 vyšplhala na 26. miesto britského hudobného rebríčka.
The Smiths - Shakespeare’s sister
Virginia Woolfová sa síce narodila do prominentnej anglickej rodiny, no jej detstvo bolo poznačené smrťou matky a vo veľmi mladom veku prišla aj o svojho otca. Odkazy na svojich rodičov zakomponovala aj do jedného zo svojich románov. Kniha s názvom K majáku je však skôr filozofickým zamyslením než tradičnou beletriou. Obsahuje len veľmi málo dialógov a väčšina textu pozostáva z myšlienok a pozorovaní. Dielo K majáku, v angličtine To the Lighthouse, inšpirovalo k napísaniu rovnomennej skladby aj britského hudobníka Patricka Wolfa.
Patrick Wolf - To the Lighthouse
Asi najznámejším dielom Virginie Woolfovej je román s názvom Pani Dallowayová, ktorý sa pravidelne objavuje v rôznych rebríčkoch najlepších kníh 20. storočia. V knihe využíva techniku zachytávania prúdu vedomia, a tak postavy románu spoznávame cez ich vlastné vnútorné monológy. Tento text zo začiatku 20. storočia je prelomový aj témami ako feminizmus, homosexualita, existenčná kríza či psychické zdravie. Práve to mala Woolfová kvôli vážnym depresiám celý život podlomené. Depresia ju nakoniec prinútila odísť z tohto sveta predčasne a v roku 1941 sa 59 ročná Virginia utopila v rieke. O 70 rokov neskôr vydala anglická indie rocková kapela Florence and the Machine skladbu What the Water gave me, teda čo mi dala voda. Ako neskôr prezradila speváčka Florence Welsh, k skladbe ju inšpiroval rovnomenný obraz mexickej maliarky Fridy Kahlo a, samozrejme, smutný koniec Virginie Woolfovej.
Florence and the Machine - What the Water gave me
Virginia Woolfová svojim dielom, osobnosťou ale aj tragickou smrťou zanechala v kultúrnom svete výraznú stopu. Spôsob, akým rozmýšľala a písala, zďaleka predbiehal dobu, v ktorej žila. Vraví sa, že aj jej priatelia o nej hovorili, že nebola z tohto sveta. Isto aj vďaka tomu jej myšlienky prežívajú v dielach iných autorov a autoriek, vo filmoch, knihách či hudbe dodnes.
