Meno Eric Arthur Blair pravdepodobne nie je až tak známe, no práve to sa skrýva za svetoznámym pseudonymom George Orwell. V dnešnom diele seriálu venovanom literatúre v hudbe viac prezradí Romana Grajcarová.
Literatúra v hudbe: George Orwell
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Výnimočný anglický spisovateľ, novinár a kritik, ktorý sa narodil v Indii na prelome 19. a 20. storočia, sa do literárnej histórie zapísal najmä vďaka románu 1984 a novele Zvieracia farma. Jeho spoločensky kritická tvorba mala obrovský vplyv na kultúru a samozrejme aj na hudbu. Jedným z mnohých hudobníkov, ktorí sa inšpirovali Orwellovým dielom, je aj David Bowie. Inšpiráciu dystopickým románom 1984 cítiť najmä na jeho albume Diamond Dogs.
David Bowie - 1984
„Vojna je mier. Sloboda je otroctvo. Nevedomosť je sila,“ píše sa v Orwellovom nadčasovom románe, ktorý okrem Bowieho inšpiroval aj Annie Lenox a kapelu Eurythmics, ktorá vytvorila soundtrack k filmovej adaptácii knihy. Spolu so soundtrackom vyšiel film, ako inak, v roku 1984 a hlavnú postavu románu Winstona Smitha v ňom stvárnil britský herec John Hurt. Skladby na soundracku sú v porovnaní s predchádzajúcou tvorbou Eurythmics viac experimentálne. Názvy a texty skladieb priamo citujú román alebo používajú slová z vymysleného jazyka, takzvaného newspeaku. Tak je to aj v prípade singlu Sexcrime.
Eurythmics - Sexcrime
Ak existuje kapela, pri ktorej rozhodne neprekvapí inšpirácia Orwellovým románom 1984, tak je to Rage Against the Machine. Repmetalové zoskupenie na politicky angažovaných textoch a kritike americkej vlády postavilo celú svoju hudobnú identitu. Inak to nebolo ani v prípade skladby Testify z albumu The Battle of Los Angeles, ktorá je o skresľovaní svetových udalostí americkými médiami. Na konci skladby frontman kapely Zack de la Rocha parafrázuje povestný slogan totalitnej strany z románu 1984: „Kto kontroluje minulosť, má pod kontrolou budúcnosť. Kto kontroluje súčasnosť, má pod kontrolou minulosť.“
RATM - Testify
Orwela inšpirovala k napísaniu svojho najznámejšieho románu práca zahraničného korešpondenta pre BBC, pri ktorej bol svedkom vojnových konferencií, na ktorých si svetoví lídri rozdeľovali svet. V roku 1943 ho frustrácia zo silnejúcej cenzúry a vojnovej propagandy počas druhej svetovej vojny donútila k tomu, aby v BBC podal výpoveď. O 60 rokov neskôr spomenul frontman Radiohead Tom York v rozhovore pre Rolling Stones, že práve politické debaty na BBC Radio 4 ho inšpirovali pri tvorbe albumu Hail to the Thief. Ako prezradil v rozhovore, pri rannej káve si zvykol zaznačovať z debát nezmyselné frázy a Orwellovské eufemizmy, ktoré tak radi používajú britskí a americkí politici. Orwellov vplyv sa tak odrazil aj v piesni 2+2=5. Nezmyselná rovnica je odkazom na schopnosť Strany v románe 1983 popierať aj objektívnu realitu.
Radiohead - 2+2=5
Pri tvorbe svojho pseudonymu sa Orwell inšpiroval názvom rieky v anglickom grófstve Suffolk, kde strávil veľkú časť svojho života. Zomrel na tuberkulózu v roku 1950 len pár mesiacov po vydaní románu 1984. Aj tí, ktorí dielo nečítali, isto poznajú pojem Big Brother, teda veľký brat, ktorý sleduje každý náš krok. Práve tento koncept nabral v súčasnosti v kontexte sociálnych sietí opäť na aktuálnosti. Táto až desivá presnosť Orvellovych predpovedí z neho teda prirodzene robí stálicu v mori kultúrnych referencií aj u mnohých súčasných umelcov a umelkýň.
Odkazuje naňho aj nórsky hudobník Stian Westerhus, ktorý svojou skladbou Chase the New Morning poukazuje na súčasný politický režim v Číne, ktorý prostredníctvom technológií a financií utláča a ovláda masy. V skladbe Westerhus symbolicky spomenie rok 1984, čím vytvára paralelu medzi dnešnou Čínou a dystopickým svetom Georga Orwella.
Stian Westerhus - Chase the New Morning
