Ako súvisí úvodná znelka animovaného seriálu Pokémon s básňami americkej poetky Emily Dickinsonovej? Aj na to sa dnes pozrie kolegyňa Romana Grajcarová vo svojom seriáli venovanom básňam v hudbe.
Literatúra v hudbe: Emily Dickinson
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
„Poetka nepoetického“ či „najoriginálnejšia poetka všetkých čias“. Aj tak občas nazývajú Emily Dickinsonovú, zakladateľku modernej americkej poézie s jedinečným štýlom, ktorá do svojich básní dokázala preniesť obrovský cit pre slová, obrazy, metaforu, či inovátorský rytmus. Pri písaní svojich básní nikdy neopustila vlastné estetické cítenie, čím sa vedome alebo aj nevedome odkláňala od zaužívaných pravidiel písania poézie. Práve to z nej však robí jednu z najzaujímavejších osobností svetovej literatúry.
Tvorba Emily Dickinsonovej sa vyznačuje používaním rytmického metra, ktorý je v angličtine známy ako Common meter. V praxi ide o striedanie 8 slabičných a 6 slabičných veršov, kde v jednom verši sú 4 neprízvučné a 4 prízvučné slabiky a v nasledujúcom verši sú zas 3 neprízvučné a 3 prízvučné slabiky. Vďaka takémuto rytmu sa básne stávajú skutočne spevavými a aj preto sa toto metrum využíva v mnohých populárnych skladbách.
V roku 2020 si tento fenomén všimol youtuber Il Naige, ktorý 150 rokov starú báseň Because I could not stop for Death od Emily Dickinsonovej prespieval do úvodnej znelky seriálu Pokémon. Spoločným menovateľom oboch diel je práve Common meter a text tak dokonalo sedí na melódiu skladby.
Emily Dickinsonová vs. Pokémon
Rozhodnutie používať jednoduchý, pritom úderný metrický pôdorys, bolo na druhú polovicu 19. storočia skutočne revolučné. Dickinsonová však počas svojho života nechala uverejniť len 8 básnických textov z jej celkovej tvorby, z ktorej sa zachovalo neuveriteľných 1775 básní. Dôvodom mohlo byť aj to, že bola veľký introvert. Taktiež je o nej známe, že bola melancholická a pravdepodobne trpela aj úzkosťami a depresiou. Druhú polovicu života už Emily strávila takmer celú zatvorená vo svojej izbe. Kompletná verzia jej diela napokon vyšla až v roku 1955, teda takmer 70 rokov po jej smrti.
Aaron Copland - Heart, we will forget him
Vďaka muzikálnosti jej veršov môžeme nájsť priame citácie z jej básní v hudbe viacerých hudobníkov a hudobníčok. Známa je napríklad nahrávka 12 Poems of Emily Dickinson na ktorej Dickinsonovej básne zhudobnil americký skladateľ a dirigent Aaron Copland.
Okrem klasickej hudby 20. storočia však Dickinsonová prekvapivo ovplyvnila aj súčasné popové hviezdičky ako Tylor Swift či Selenu Gomez. Vo svojej tvorbe na ňu odkazuje aj anglický hudobník a bývalý frontman kapely Japan David Sylvian či legendárne duo Simon and Garfunkel, ktorí Dickinsonovú spomínajú v skladbe The Dangling Conversation.
Simon and Garfunkel - The Dangling Conversation
Emily Dickinsonová písala svoje básne na útržky papiera, účty, či staré obálky. Aj keď pravdepodobne nikdy sama neplánovala ich knižné vydanie, o svojom talente nepochybovala. Z jej korešpondencie je totiž známy výrok „ak mi sláva patrí, neobíde ma“. Sláva Emily Dickinsonovú skutočne neobišla a jej verše svojou poetickosťou a obraznosťou nachádzajú nových fanúšikov ešte aj dnes.
