Dead can Dance, to sú Lisa Gerrard a Brendan Perry. Sú z Austrálie, a podobne ako ich súputníci The Birthday party vydávajú tam, kde väčšina kapiel, ktoré v tom čase určujú hudobný vývoj, vo vydavateľstve 4AD. Dead Can Dance prinášajú neobvyklé farby do vtedajšej potemnenej post-punkovej scény.
Ich druhý album Spleen and Ideal z roku 1985 silno odkazuje na poéziu prekliateho básnika Charlesa Baudlaira.
Ak počúvate tento album v kritickom období dospievania, môže vás celkom výrazne poznačiť. Ak už ste za kritickým vekom, ich hudba vás dostane tiež. Dead Can Dance útočia na najsilnejšie a najhlbšie emócie, na aké len hudba dosiahne.
Spleen and Ideal je komplexný album, je ako koberec utkaný z exotických zvukov.
V piesni Mesmerizm sa mieša masívny rytmus s apokalyptickou melódiou a krehkým hlasom.
Pieseň Avatar znie, ako keď božstvá zostupujú na zem a odhaľujú nám svoju pravú podstatu.
De Profundis a Circumradiant dawn sú temné omše.
Lisa Gerrard spieva éterickým vokálom a transcendentným jazykom, Brendan Perry a jeho barytón zase znejú ako kázanie na omši.
Na to, že ide o druhý album skupiny, je to mimoriadne silná a komplexná nahrávka. Piesne sú o kráse, ľútosti a smútku, či ľudskej existencii a doslova mrazia. Na albume počuť aj zvuky exotických nástrojov, práve v období, keď západná civilizácia začala rozlišovať termín world music.
Nápady zo Spleen and Ideal Dead Can Dance dotiahli do dokonalosti na ďalšom majstrovskom albume Within the Realms of Dying Sun z roku 1987.
Dead Can Dance sa v deväťdesiatych rokoch rozpadli, kvôli nezhodám oboch životných partnerov. Brendan aj Lisa po rozpade skupiny nahrali niekoľko sólových albumov a v roku 2012 sa vrátili s albumom Anastasis.
Album Spleen and Ideal môže pri zbežnom počúvaní znieť okázalo, pompézne a pateticky. Je to nostalgický únik do minulých storočí, Dead Can Dance však zároveň vytvorili aj niečo bezčasové.
Kultový album_FM: Dead Can Dance – Spleen and Ideal Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
