Bratislavská skupina Maťkovia nikdy nemala veľké ambície, hudbu si robili sami pre seba, na odreagovanie. Za to že nahrávka 1982-1986 uzrela svetlo sveta môžu iní. Platňa vyšla až po zmene spoločenských pomerov, v roku 1991. V tej predošlej dobe by také niečo nemohli vydať.
Kultový album: Maťkovia 1982-1986
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Martin Burlas je svojský a netradičný zjav slovenskej alternatívnej scény. Hudobný skladateľ ktorý robí vážnu hudbu, experimentálnu elektroniku, aj post-rock. New wave si vyskúšal v kapele Maťkovia.
Piesne Maťkov vznikali v časoch, keď Burlas robil hudobného režiséra v Opuse. Keď mohol, využíval voľné štúdio a nahrával si pesničky so svojou kapelou-nekapelou. Za tie roky sa v nej obmenilo niekoľko hudobníkov: Burlas spieval, hral na gitaru a klávesy. V prvej zostave písal texty Laco Vilányi, ktorý hral aj na bicie. Neskôr prevzal bicie Ivan Jombík, aj Jaro Rozsíval. Na basu hral Peter Smolinský, aj Ivan Burlas, na gitaru Peter Matis. Ivan Minárik ovládal modulárny syntetizátor ARP, na ktorom pripravil niekoľko zvukov, napríklad syntetické bicie.
Piesne Maťkov sú zahrané v jednoduchých aranžoch v štýle novej vlny, „čím viac odfláknuté, tým bude lepšie“. Nová vlna priniesla aj im veľkú úľavu a vyslobodenie z unaveného a únavného art-rocku, spomína Burlas. Opisujú tu šedivú realitu a beznádej normalizovanej spoločnosti. Keď sa Burlas pýtal, viac-menej zo žartu, redaktorov v Opuse, jedinom vtedajšom oficiálnom vydavateľstve, či by mohol vyjsť aspoň singel, tak bol okamžite odmietnutý. Problémom boli ironické texty. Vadilo aj to, že Maťkovia nemali oficiálneho zriaďovateľa, osvedčeného textára, ktorý vedel o čom sa má písať a o čom už nie. Úradníci nechceli mať žiadne problémy, aby nemuseli niečo cenzurovať a meniť zabehnutý systém, spomína Burlas. Z tohto hľadiska pre nich predstavovali Maťkovia niečo nepochopiteľné a nezvládnuteľné.
Aj napriek tomu, že Maťkovia nechceli nič podliezať, dostali prehrávky (Burlas bol predsa študovaný hudobný skladateľ), a dokonca mohli aj koncertovať. Burlas si to vysvetľuje tým, že v polovici osemdesiatych rokov už režim nedržal tak pevne pohromade. Kto nemal prehrávky, nemohol hrať na verejnosti, bolo to ilegálne.
Pravidelná kapela sa z Maťkov stala až tesne pred rozpadom, kedy odohrali približne tucet koncertov. Dokonca boli v druhej polovici osemdesiatych rokov na týždňovej šnúre po Slovensku. Martin Burlas spomína na nocľahy v robotníckych ubytovniach, na dva koncerty v bratislavských kultúrnych strediskách - OBKASS-och (na Vajnorskej ulici a v Rači), a na koncert v Brne, spoločne s Bez Ladu a Skladu.
Ich nahrávky sa šírili na kazetách. Keď sa ich rozhodol vydať Miloš Spišiak vo vydavateľstve ZOON records, skupina už neexistovala. Maťkovia sa rozpadli v roku 1987. Martin Burlas potom pracoval na hudbe s Ivanom Csudaiom. Názov 1982 – 1986 vznikol z praktických dôvodov, aby zoradili pesničky podľa dátumu vzniku. Ďalšie nahrávky Maťkov už potom nevyšli, a digitalizované kazety sa dajú nájsť na internete.
Platňa 1982-1986 v náklade 1000 ks, a dnes je to vzácna a dobre strážená rarita. Vo vydavateľstve ZOON records vyšlo ďalších osem kúskov slovenskej alternatívnej hudby zo začiatku deväťdesiatych rokov. Potom sa za ním zavrela voda, rovnako ako za dievčinou na zadnej strane obalu platne Maťkovia.
Vyjdu Maťkovia v dohľadnej dobe v reedícii na LP? Skôr nie ako áno. Martin Burlas k ním nemá veľký vzťah, považuje ich za to menej podarené zo svojej tvorby. Jeho neskoršie nahrávky sú podľa neho hodnotnejšie a trvalejšie.
