Koncerty, blato, kamoši, stany, historky. Kde sa vzali festivaly a čo nás na nich baví?
Umenie, zabava, hedonizmus
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Hudba znela už na verejných športových podujatiach v starovekom Grécku, no festivaly v dnešnom ponímaní evidujeme od 50. rokov 20. storočia. V USA sa medzi prvými akciami spomína Newport Jazz Festival z roku 1954, na ktorom vystúpili Ella Fitzgerald, Billie Holiday či Eddie Condon.
Odvtedy pribudlo kvantum ďalších festivalových podujatí. Konajú sa v horách, na púšti, v mestských parkoch aj v bývalých fabrikách. Niekto tam zažije víkend roka, pre niekoho je to práca, pre iného životná filozofia v kocke.
Aké boli „tri dni mieru a hudby“ v roku 1969, približuje režisér Michael Wadleigh v slávnom dokumentárnom filme Woodstock. Fiasko, ktorým sa skončil pokus osláviť okrúhle výročie legendárneho festivalu, vykresľuje Garret Price v dokumente Woodstock 99: Peace, Love, and Rage. Do zákulisia najväčšej festivalovej párty, ktorá mala byť v roku 2017 a nikdy nebola, pozýva Chris Smith vo filme Fyre. O vydarených akciách vznikli desiatky vydarených filmov. Napríklad Julien Temple nakrútil Glastonbury, Jonathan Caouette All Tomorrow's Parties, Questlove vo filme Summer of Soul sprítomňuje The Harlem Cultural Festival z roku 1969.
Početné sú aj festivalové literárne diela. V príspevku sa spomínajú knihy The Road to Woodstock od Michaela Langa a Glastonbury Festival Tales, ktorú napísali Crispin Aubrey a John Shearlaw. Tzv. „Žabčický masaker“ z roku 1983, keď Verejná a Štátna bezpečnosť brutálne napadli ľudí, ktorí prišli do Brna na rockový festival, opisujú Ladislav Kudrna a František Stárek Čuňas v publikácii Kniha v barvě krve. Násilí komunistického režimu vůči undergroundu.
