Pri počúvaní ich debutového albumu If You Leave z roku 2013 nezostalo žiadne oko suché. Po troch rokoch sú Daughter späť s o čosi agresívnejším a priamočiarejším albumom. Hoci, stále veľmi osobným. „Pre mňa je aj tento album veľmi smutným, pretože je príliš osobný. Ale nie som si istá, či to tentokrát tak budú vnímať aj naši fanúšikovia. Prvý album bol plný emócií, hoci to nebol album o rozchode, ale o tom, čo mu predchádza, a s tým sa veľa ľudí stotožnilo. Tento album je tvrdší a ja sa vyjadrujem jasnejšie, žiadne skryté metafory, ale píšem o mojich pocitoch, tak ako som ich prežívala," uviedla Elena Tonra pre interviewmagazine.com. Odvahu nabrala aj vďaka vyššiemu sebavedomiu, ktoré na albume neprepočujete.
Aj keď vďaka vokálu speváčky Eleny Tonry si Daughter nepomýlite so žiadnou inou kapelou, na albume Not To Disappear pritvrdili. Nešlo však o žiadny zámer, skôr prirodzený vývoj. Aj skladby z prvej štúdiovky spred takmer troch rokov už na koncertoch znejú celkom inak. K tomu, ako znejú Daughter v roku 2016 výrazne prispel aj Nicolas Vernhes, producent známy vďaka albumom Deerhunter, War On Drugs či Animal Collective. Známy producent mal aj ďalšiu dôležitú úlohu – zabezpečiť, aby nahrávanie albumu prebehlo v pokojnej atmosfére. Kapela práve kvôli nahrávaniu s ním vymenila Londýn za New York, kde nielen pracovali na nových skladbách, ale najmä sa spamätávali z niekoľkoročného koncertovania. „Pri tomto albume sme si vyčistili hlavy od toľkého hrania. Niektoré skladby sme nahrali hneď na prvýkrát bez opakovania. Naozaj som si to uživala, bolo to o absolútnej slobode," uviedla Elena Tonra pre thelineofbestfit.com.
Vymeniť kvoli nahrávaniu Londýn za New York a spolupracovať s producentom Nicolasom Vernhesom bolo pre kapelu ako injekcia s energiou. Do New Yorku však nešli nepripravení, práve naopak. Odchodu za veľkú mláku predchádzalo niekoľko mesiacov v prenajatom štúdiu v Londýne, kde nanosili všetký nástroje a dni a noci dávali dokopy demo nahrávky. „Keď sme nahrávali demáče, tak som len stlačila nahrávanie a po troch minútach vznikla skladba, presne v tej podobe v akej je na albume. Je tam hneď niekoľko takýchto skladieb, ako No Care."
Po vychvaľovanom debutovom albume boli všetci na jeho nasledovníka zvedaví. Kapela však nepociťovala žiadne tlaky a ani o "komplikovanom druhom albume" sa v ich prípade nedá hovoriť. Daughter totiž fungujú spôsobom, že po vydaní albumu všetko zmažú a začínajú odznova. „Snažili sme sa už na debutový album vôbec nemyslieť, aj keď je to ťažké, no pokúsili sme sa pracovať s čistou hlavou a iným spôsobom bez toho, aby sme si kládli otázky, či je to dosť iné alebo sa to podobá na ten prvý album. Dopriali sme si absolútnu slobodu," prezradila Elena Tonra pre magazín DIY.
Zatiaľ čo debut trojice Daughter pôsobil dojmom nahrávky trojice introvertov, na druhej štúdiovke, ktorá opäť vyšla na značke 4AD, je všetko inak. Sebavedomie, sloboda a odvaha nebáť sa povedať veci bez zahmlievania a strachu z odhaľovania tých najosobnejších pocitov. Tam sa za necelé tri roky dokázali Daughter posunúť. „Asi to nie je album s nejakým jasným odkazom. Možno je odkazom, že potrebujem psa, pretože je to album o rôznych podobách samoty. O pocitoch, že sa cítite sami aj keď ste v dave ľudí, alebo sa cítite neviditeľní, ako by ste tam ani neboli. Sú momenty, keď sa necítite ako kompletná ľudská bytosť," uviedla k odkazu albumu Not To Disappear Elena Tonra.
