Scott Walker je skutočne veľké a
nekonečne inšpiratívne meno na hudobnej scéne. Od šesťdesiatych
rokov a účinkovania vo formácii Walker Brothers cez zásadné a
ikonické sólové albumy v rozmedzí rokov 1967 – 1969 až po jeho
experimentálnu tvorbu, ktorá sa na veľkú radosť hudobných
znalcov tiahne až do súčasnosti.
Veď nahrávka Soused v
spolupráci s kultovými Sunn O))) z roku 2014 určite v mnohom
ovplyvnila aj Davida Bowieho pri tvorbe jeho rozlúčkového monolitu
Blackstar.
A už keď hovoríme o vplyvoch Scotta Walkera na
iných výrazných umelcov, ako svoju inšpiráciu ho spomínajú aj
mená ako Brian Eno, Nick Cave, David Sylvian, Johnny Marr či
Radiohead.
Je preto celkom logické, že jeho tvorba zasiahla aj
mladších muzikantov – nuž a o tom je veľmi zaujímavá nahrávka,
o ktorej sa budeme rozprávať v najbližších dňoch.
Za zbierkou skladieb nahratých ako vzdanie holdu tvorbe Scotta Walkera stoja ľudia, ktorí spravujú napríklad aj jeho oficiálnu facebookovú stránku. Na Vianoce dali všetkým fanúšikom takýto nádherný darček – celá nahrávka sa dá stiahnuť zadarmo. A počúva sa naozaj veľmi dobre.
Zúčastnení umelci síce nepatria medzi úplne veľké mená, no o neznámych muzikantoch sa určite nedá hovoriť, veď aj v našom vysielaní ste mohli zachytiť napríklad Eugena McGuinessa. A bol to on, kto sa odhodlal na spracovanie jednej z najsilnejších Walkerových skladieb, Montague Terrace In Blue. Urobil to veľmi umne, aj bez opulentných orchestrálnych aranžmánov v nezabudnuteľnom refréne „But we know, don´t we...“. Úplne mu stačila gitara a klavír.
K spracovaniu cudzích skladieb sa dá pristupovať viacerými spôsobmi. Môžete sa snažiť čo najvernejšie skopírovať originál, vtedy však vaša snaha nemá veľmi zmysel. Môžete to urobiť úplne naopak a celé dielo totálne dekonštruovať až natoľko, že ho takmer nikto nespozná. Aj vtedy sa dá pochybovať o zmysle vášho snaženia, ak sa samozrejme nevoláte Tori Amos a nenahrávate skladbu Raining Blood od Slayer.
Alebo to môžete urobiť tak, že svoj typický umelecký výraz s citom zakomponujete do dobre známych aranžmánov. Väčšina mladých umelcov na pocte Scottowi Walkerovi to urobila v tomto duchu a tak je to dobre.
Súbor umelcov s názvom All Souls sa na svojej nahrávke sústredil celkom logicky najmä na sólové albumy Scotta Walkera, skutočné klenoty pop music, ktoré vydal rýchlo za sebou na konci šesťdesiatych rokov. Ak si zoženiete čokoľvek od sólového debutu Scott z roku 1967 až po štvrtú štúdiovku Scott 4, zmení vám to život a názory na populárnu hudbu.
Mladí umelci z pochopiteľných dôvodov vynechali nahrávanie s veľkými orchestrálnymi súbormi, nahradili ich domácimi štúdiami a modernými aranžmánmi. Ako sa hovorí, dobrá skladba vynikne aj pri táboráku s rozladenou akustickou gitarou. Určite by to fungovalo aj s tvorbou Scotta Walkera. Je však len dobré, že sa nikto nepodujal k podobnému folkovému experimentu a všetci zúčastnení svoje diela dokončili so všetkou úctou a sústredením na kvalitný výsledok.
Ak sú albumy ako tento robené s láskou, citom a kumštom, nikdy to nemôže byť zlý nápad. Myslím, že aj samotný Scott Walker si so záujmom vypočul, ako jeho tvorbu chápu mladí hudobníci.
Z pohľadu fanúšika je naozaj osviežujúce započúvať sa do dobre známych aranžmánov a vnímať ich zrazu z úplne iných uhlov. A aj takto všetko v konečnom dôsledku vedie k tomu, že sa vrátite k originálom a počúvate ich opäť a znova a stále dokola. A tak je to správne. Scott Walker je zúfalo nedocenený génius hudby našich čias.
