Britskí Goldfrapp vydávajú album, ktorým sa vracajú k debutu zo septembra 2000. Vtedy prišla nahrávka Felt Mountain doslova ako zjavenie, ako hudba z iného sveta alebo aspoň doby. Atmosférické a muzikantsky i poslucháčsky atraktívne piesne s nádychom kabaretného Berlína, 60´s, folku a elektroniky. Tentoraz duo Alison Goldfrapp a Will Gregory vytvorilo album príbehov o nádeji, tragédii a zlomených srdciach. Tales of Us je náš veľmi jesenný album týždňa.
Tales of Us je opäť jedným z albumom, ktoré by asi neboli pekné, ak by neboli aj trocha smutné, melancholické. V britskej či severskej hudbe je takých nahrávok viac, dokonca by sa dalo bez rizika strápnenia sa povedať, že väčšina najlepších albumov, aké kedy na tomto svete vznikli nie sú ktovieako žartovné, bezstarostné či veselé, ale pod povrchom popmusic sa deje čosi nepokojné a neveselé. Samozrejme, smútok ako koncept nestačí, chce to vždy aj skutočných a svojej veci oddaných hudobníkov. Alison Goldfrapp a Will Gregory takými nesporne sú.
Zásadnou devízou Goldfrapp je po hudobnej stránke nesporne plnohodnotná osobnosť Willa Gregoryho. Začínal ako saxofonista slávnych Tears For Fears, nahrával a koncertoval s Petrom Gabrielom, The Cure aj so svojimi britolskými rodákmi Portishead. Gregory je tiež členom dychovej sekcie orchestra London Sinfonietta, s ktorým sa podieľal napríklad na uvedení diel Johna Adamsa či Michaela Nymana. Pred dvomi rokmi premiéroval svoju operu Piccard in Space a pred pár mesiacmi uviedla BBC 3 jeho dielo pre orchester a syntezátor Moog inšpirované Bachom. Nuž tak s takýmito hudobníkom máme do činenia, keď je reč o Goldfrapp.
Hudobne sa síce aj na novinke Tales of Us o väčšiu časť práce postaral multiinštrumentalista Will Gregory, ale domnievať sa, že Alison je v celom projekte Goldfrapp len speváčkou a textárkou by nebolo namieste. V mladosti ju veľmi ovplyvnila hudba Nicka Drakea a Scotta Walkera, v ktorých albumoch máte prakticky všetko, čo na rozvoj poslucháčskej i muzikantskej osobnosti potrebujete, ak ste sa rozhodli pre tú vznešenejšiu časť popmusic. Alison si z ich hudby odniesla dobrý pomer krásy a melanchólie a spolu s Willom tieto v rámci Goldfrapp nedávkuje najhoršie. Po výletoch až úletoch k párty hudbe na niektorých z predošlých albumov je duchovný návrat k debutu Felt Mountain viac než vítaný.
Electro-glam je out, vitajte ambientné nálady. Zhruba takýmito slovami privítal novinku Tales of Us hudobný server Clash a je v tom vlastne všetko. Iste, možno na prvé, druhé i tretie počutie chýbajú decentné hitovky ako Utopia či Lovely Head, no prvý singel Drew je skvelá pieseň, ktorá okrem tej zvláštnej melancholickej nálady vracia do vysokej hry dokonca aj folk, ktorý speváčka Alison milovala aj vtedy, keď sa po pódiu presúšala v latexe. Tales of Us pravdepodobne nespôsobí nový návrat k hudbe čo sa nikam neponáhľa, ale čo chce radšej niečo povedať. Napr. aj o poctivosti k sebe samému ako k hudobníkovi aj k hudbe ako takej.
