Album tohto týždňa je príkladom toho, že aj v hudbe môže niekedy zafungovať šťastná náhoda. Nahrala ho totiž dvojica, ktorá ešte pred rokom a pol o sebe vôbec nič nevedela a napriek tomu ich spoločné dielo znie úplne ľahúčko a prirodzene. Prvým je spevák a gitarista Vieux Farka Touré, rodák z mesta Niafunké v Mali, syn slávneho Aliho Farku Tourého. Kým sa stretol s Juliou, nahral päť vlastných albumov s typickou západoafrickou gitarovou hudbou a dva v rámci projektu The Touré-Raichel Collective, kde hrá s izraelským hudobníkom Idanom Raichelom. Julia Easterlin sa narodila v štáte Georgia na juhu USA a absolvovala Berklee School of Music - do stretnutia s Vieuxom nahrala dva albumy experimentálneho folku. Medzinárodne ostrieľaný africký muzikant a vychádzajúca hviezda americkej alternatívy sa po prvý raz stretli v lete roku 2014 a muselo to medzi nimi poriadne zaiskriť, lebo údajne už po dvoch hodinách džemovania mali hotové štyri pesničky. Tou úplne prvou, ktorú si spolu zahrali, bol song Masters of War od Boba Dylana a jeho coververzia sa dostala aj na platňu.
Album s názvom Touristes obsahuje desať piesní, z toho šesť zložili Vieux a Julia spolu, dve sú prevzaté (okrem už spomínaného B. Dylana je tu aj pesnička I´m Not Done od Karin Anderssonovej alias Fever Ray, polovice švédskeho dua The Knife) a dve upravené ľudovky – jedna americká z Appalačského pohoria a jedna z Mali. Tá africká ľudová je zhodou okolností melódia uspávanky, ktorú vraj v Mali pozná každé dieťa, no s anglickým textom pod názvom Little Things dostala zrazu nádych krehkej folkovej pesničky. Je k nej nakrútené aj vizuálne zaujímavé video o dievčatku, ktoré divákom postupne ukáže svoju bielu truhlicu plnú hračkových pokladov.
Nuž a pesničkové poklady sa skrývajú aj na albume. Niekoľko skladieb má klasický zvuk západoafrického „saharského blues“, v ktorom dominujú elektrické gitary a basgitary, bicie, perkusie, či jednostrunové husle njarka a lutna ngoni. Také sú skladby The World, Bamba Na Wili či A´Bashiye, v ktorých počuť hlavne spev Vieuxa Farku Tourého a Julia Easterlin mu vo väčšej či menšej miere pomáha so sprievodnými vokálmi, prípadne refrénom – to zväčša stačí na ozvláštnenie atmosféry. Inde viac cítiť autorský a spevácky vklad Julie a Vieux sa postaral hlavne o príjemné strunové zvuky, ktoré v spojení s trochu škrípavým hlasom Američanky, pripomínajúcej miestami Björk a inokedy Joannu Newsom alebo Eddie Brickell, tvoria zaujímavý kontrast. To je prípad piesní Took My Brother Down, Spark alebo Apples & Champagne. Zaujímavé sú tiež témy textov, ktoré oscilujú od subjektívnej lyriky až po angažované protestsongy, akým je napríklad spomínaná skladba Took My Brother Down – reakcia na rasisticky motivované policajné násilie v USA.
Na záver trochu histórie. Keď v roku 1999 nahrali americký bluesman Taj Mahal a malijský hráč na lutnu kora Toumani Diabaté album Kulanjan, bol to jeden z prvých komerčne úspešných pokusov o zmiešanie africkej a americkej ľudovej hudby – neskôr sa vyrojili nasledovníci, ktorí sa to pokúšali zopakovať. Naopak, keď si v roku 2007 zavolala Björk na svoj album Volta medzi inými hosťami aj Konono No. 1 či toho istého Toumaniho Diabatého, vyzeralo to skôr na vrtoch alternatívnej kráľovnej, ktorá už nevie kam z konopí. No hudobné dobrodružstvo, ktoré svojim fanúšikom túto jeseň pripravili Vieux Farka Touré a Julia Easterlin, bolo nečakané, spontánne a možno práve preto také osviežujúce. Až sa začínam trochu báť ďalšej vlny napodobňovateľov. Ale nech si len príde – hudba zo západnej Afriky to určite prežije!
