Vážna nehoda ich frontmana Bradforda Coxa aj odchod jedného z členov kapely, ktorý sa rozhodol venovať sólovej kariére. To všetko poznačilo nahrávanie v poradí siedmej štúdiovej nahrávky Deerhunter. Kapelu to však neoslabilo, práve naopak. Podarilo sa im nahrať album, na ktorom zúročili všetko, čo sa doteraz naučili a vytvorili nahrávku, ktorá vás bude po každom vypočutí baviť viac a viac. Na albume sa sústredili predovšetkým na melódie a ani Bradford Cox už nevystupuje ako človek, ktorý nenávidí všetkých a všetko. Nie je však za tým nič zvláštne, Bradford Cox a spol. jednoducho dospeli. „Čím sme starší, tým sme si bližší. Väčšina kapiel sa po čase rozpadne, lebo sa začnú hádať kvôli peniazom, alebo sú v tom drogy, alebo niekto niekomu preberie manželku. V Deerhunter sa hádame akurát o tom, čo budeme večerať a ktorá sezóna The Wire je tá najlepšia,“ uviedol Bradford Cox pre noisey.vice.com.
Bolo to v decembri minulého roka, keď Bradford Cox na sociálne siete zavesil fotografie z nemocnice, kde skončil po tom, ako ho zrazilo auto. Obdobie plné bolesti sa podpísalo aj pod nový album. „Stratil som všetky ilúzie, nič ma nezaujímalo. Topil som sa v depresiách,“ uviedol Bradford Cox, ktorý po nehode skončil aj na antidepresívach. Vyliečil ho pes, ktorého si po nehode zaobstaral. Kapela ešte počas leta sľubovala, že napriek hrozivej nehode ich frontmana máme na novinke Fading Frontier očakávať o čosi pozitívnejšie skladby ako na jej predchodcovi, albume Monomania z roku 2013. Ten totiž vznikol v období, kedy bol Bradford Cox naštvaný na celý svet. Deerhunter to do bodky splnili a album znie, ako sám Bradforf Cox hovorí, ako prvý jarný deň.
Deerhunter už od roku 2001 prešli viacerými zmenami v zostave a tak tohotoročný odchod gitaristu Frankieho Broylesa s kapelou nijako nezamával. Práve naopak, Bradford Cox tentokrát na albume nespieva sám. Súčasťou albumu je duet, s ktorým pomohol gitarista a klávesista Lockett Pundt. S nahrávaním albumu začali v rodnej Atlante po boku producenta Bena H. Allena, s ktorým kapela spolupracuje od roku 2010. Ak by ste pátrali po vplyvoch, ktoré sa pod siedmu štúdiovku kapely podpísali, tak netreba. Bradford Cox totiž ešte pred vydaním albumu zverejnil mapu s menami či vecami, ktoré môžu za to, že album znie tak, ako znie. Na zoznam sa dostali Tom Petty, R.E.M, istý ľadový čaj, Al Green, synťáky či Bradfordov pes.
Na novinku, ktorú im opäť zastrešilo vydavateľstvo 4AD, sa kapele podarilo dotiahnuť aj dvoch skvelých hostí. S albumom pomohli James Cargill z Broadcast či Tim Gane zo Stereolab, ktorých Bradford Cox označuje ako svojich kamarátov .„Nikto nevie dať noiseové melódie tak, ako James. Dokáže dostať do elektronickej hudby istý pátos a ani za tie roky to nestratil. Vedel som, že s Jamesom to bude pre mňa transcendentálny zážitok, lebo som netušil, čo spraví. A Tim. Tim je niečo ako kamarát, s ktorým si dobre pokecáte. Zvykneme si posielať skladby, ktoré objavíme v starých počítačoch. Bavíme sa o štruktúre skladieb a nástrojoch a tak ďalej. Páči sa mi, ako pracuje. Je vždy sústredený a vždy rozmýšľa len o hudbe,“ uviedol k dvom vydareným spoluprácam Bradford Cox pre noisey.vice.com.
Aj keď si Bradford Cox na albume Fading Frontier tentokrát odpustil pocity hnevu či nenávisti a s kapelou Deerhunter sa mu podarilo spraviť album, ktorý má zo všetkých najbližie k popu, predsa len si neodpustil aspoň malý kopanec celému hudobnému biznisu. „Hudobný biznis je ako jeden obrovský vreštiaci duch. Nič pre mňa neznamená a nikdy ani neznamenal. Je to ako nejaký prízrak bez vitality. Ako môžem čakať niečo od niekoho, kto myslí iba na zisk? Sú to jednoducho príšery. Myslím si, že John Cassavates mal najlepšiu odpoveď na to, ako tvoriť a šíriť svoje umenie ďalej: Financujte si to sami, spravte si to sami,“ vyjadril sa Bradford Cox, len pár dní pred vydaním novinky Fading Frontier.
