Má rada silné krátke príbehy, no miluje aj veci nevypovedané. Na pomedzí vedomia a podvedomia, záhady, nejasnosti, romantiku aj krutú realitu. A hudobne to zatiaľ za rok 2015 natrela úplne všetkým naokolo. Julia Holter so svojim v poradí štvrtým albumom.
Nahrávanie opisuje takto: „Keď sme sa s producentom do nahrávania nového albumu púšťali, nebolo to úplne jednoduché. Chcela som samozrejme, aby ľudia vedeli o čom spievam, no mala som predstavu, že poslucháč nemusí rozumieť úplne každému slovu. Hovorím mu: Počuj, Cole, hoďme na všetko reverb a dáko bude. A aj sme napokon hodili, ale nie natoľko, aby z toho vyšiel zasnený superintímny album, akých v spálňových štúdiách všade po svete vzniká dosť. Bolo to o sebakontrole a trochu aj disciplíne,“ uviedla pre mesačník MOJO Julia Holter.
Album je čisto autorským dielom Julie, no pomohli aj niekdajší producent Ariel Pink Cole M Greif-Neill a partia muzikantov obsluhujúcich husle, bicie, klarinet a saxofón. Speváčka sa vracia k svojej obľúbenej literatúre – románu Gigi od Colette. Zaujal ju krátky a krutý príbeh o Lucette, ktorá utečie s ruským princom, ten ju okradne, zbije a vysadí z lode na opustenom ostrove, kde Lucette trpiaca stratou pamäte, s množstvom otáznikov v hlave, pomaly zomiera na otravu krvi.
Bolo by nefér tvrdiť, že Julia Holter spadla z neba len tak, neinšpirovaná. Medzi jej veľké vzory patria určite Linda Perhacs a Judee Sill, obe tvorili začiatkom 70. rokov to, čomu dodnes hovoríme psychedelický folk či tradičné americké pesničkárstvo. S Lindou si Julia svojho času dokonca zahrala – ku krásnemu duetu im stačila akustická gitara, Microkorg a dva mikrofóny.
Svojim štvrtým albumom už stojí Julia Holter pevne po boku Kate Bush, Bjork, Liz Fraser či Nico. Už to nie je hudba, ktorú počúvate, keď sa prechádzate osamelo po galérii. Už je to veľká hudba, ktorá si vystačí sama.
