Sú z texaského Dallasu a hrajú v tej najštíhlejšej možnej rock´n´rollovej zostave – gitara, basgitara a bicie. Do tretice všetko dobré, zvykne sa hovoriť aj v súvislosti so zásadnými albumami, mohlo by to veru sedieť aj na novinku Circumambulation, ktorá vyšla s nádherným očarujúcim čiernym obalom s vyobrazením smutnej ženy na jednej z najprestížnejších alternatívnych značiek vôbec – Relapse Records, ktorá dala svetu napríklad aj slovutných Mastodon.
True Widow sú samozrejme z úplne iného cesta. Vo svojej hudbe sa nikam neženú. Nie náhodou tomu oni sami hovoria stonegaze. Nie je to stoner rock, nie je to ani shoegaze. Veľmi ťažko by ste to mohli označiť ako drone či sludge. Ako keby si pokojne plávali vždy na hrane, vždy s prehľadom na pomedzí akýchkoľvek škatuliek.
True Widow sú najneskôr od roku 2011 hýčkaným drahokamom v rukách hudobných fajnšmekrov, ich júlová novinka s náboženským názvom Circumambulation je už skutočnou bombou aktuálnej letnej sezóny. S pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote bude znamenať pre dámu a pánov z Texasu vstupenku medzi elitu súčasnej rockovej alternatívy.
Výrazne za to môžu magické vokály, ktoré True Widow na svojej novinke veľmi úspešne zdvojujú a prepletajú – spieva gitarista Dan Phillips, spieva aj basáčka Nicole Estill. Ak si pripočítate k tomuto výraznému faktoru úspechu aj veľmi pútavé využívanie repetetívnosti a postupného, nenásilného budovania aranžmánov, máte v rukách nahrávku symbolizujúcu dlhé, ospalé, melancholické letné večery.
True Widow operujú na svojom novom albume skutočne najmä s repetetívnosťou, s ktorou spejú k hudobnej extáze – nie nepodobne hrá aj formácia Horseback, ktorú vydáva tá istá značka ako True Widow a ktorej člen sa vďaka opakujúcim hudobným motívom vo svojej tvorbe liečil z obsedantno kompulzívnej poruchy.
Aj True Widow dokážu výnimočným spôsobom vystavať na zdanlivo jednoduchých, opakujúcich sa riffoch a motívoch nádherné tiahle kompozície. Netlačia však v ničom na pílu, nejdú do extrémov, inteligentne sa vyhýbajú agresivite. S trochou nadhľadu by sa dalo povedať, že hrajú čistý pop.
Celá hudba True Widow na albume Circumambulation je postavená na prirodzenom, naturálnom, akurátne špinavom zvuku gitár, nie nepodobnom tomu, akým sa zaskveli na svojich ostatných štúdiových zárezoch veličiny ako Queens Of The Stone Age, Stone Sour alebo aj Foo Fighters.
True Widow sa za žiadnych okolností nikam neponáhľajú, v priebehu celého albumu nezrýchlia ani na sekundu – neustále si hovejú v pomalom, nanajvýš v strednom tempe – v úvode snáď najvydarenejšieho kúsku na celom albume – Four Teeth – sa znalci neubránia spomienke na bájnych EARTH z obdobia majstrovského albumu The Bees Made Honey In The Lion´s Skull.
True Widow sa zameriavajú na silné skladby. Zároveň však majú dar vytvárať výnimočnú až pohlcujúcu atmosféru. Hypnotizujú, hladia všetky zmysly poslucháča a z príjemnej melancholickej atmosféry dokážu vyťažiť absolútne maximum. V prípade albumu Circumambulation nahrali dokonalý zvukový sprievod k tohtoročnej letnej sezóne.
