„Vždy ma priťahovali podivíni,“ hovorí o svojich hudobných obľúbencoch Roisín Murphy. „Začalo sa to v 80. rokoch so Sonic Youth, The Jesus and Mary Chain, My Bloody Valentine, Butthole Surfers, pokračovalo to návratom k Velvet Underground a The Stooges, do toho reggae, dub, r´n´b, tanečná hudba, kluby, acid house a jedna veľmi doležitá vinylová platňa od Grace Jones, ktorú som zohnala v pouličnom výpredaji.“
Novinka prichádza po ôsmich rokoch, to je na pomerne dynamickej scéne modernej elektroniky, ku ktorej mala Roisín vždy asi najbližšie, dosť dlhá doba. Zvládla ju však veľmi noblesne, s nadhľadom, a Hairless Toys sa prakticky na prvé počutie stalo adeptom na album roka vo viacerých hudobných redakciách rôzne po svete, vrátane tej našej. Je svieža, no nikam sa nenáhli, je pesničková, no nepodlizuje sa preprodukovanou rádiovosťou. Je to hudba so zmyslom pre detail, pritom ale nie zbytočne vyšperkovaná. V jednej z piesní sa Roisín rozhodla neriešiť vôbec nič. „Povedali sme si s Eddiem Stevensom, že spravíme pieseň, ktorá bude znieť, ako keď chlapec len tak stojí s rukami vo vreckách a nemá čo robiť alebo kam ísť. A kto si to v nej hvízda? Je to Scott Walker? Alebo Morrissey? Mohol by to byť aj Otis Redding,“ dodáva Roisín Murphy.
Album vznikal niečo cez 5 týždňov v domácom štúdiu Eddieho Stevensa, ktorý je pravou rukou Roisín už od roku 1997. Výsledkom bolo približne tridsať nápadov, z ktorých osem sa dostalo na album. Hairless Toys do sveta vyprevadil singel Gone Fishing. „Inšpiroval ma dokument Paris is Burning. Dychberúci výlet do histórie americkej spoločnosti, sociálna sonda, témy ako rasizmus, začiatky house music, problémy transgenderovej komunity a Pepper La Beija a nedocenené módne inšpirácie, ktoré vo svojej hudbe zmieňuje aj Malcolm McLarren,“ opisuje Gone Fishing Roisín.
Hairless Toys je veľmi zábavné počúvanie, dobrodružné a pritom zvláštne pokojné. Sú to presne tie odmeny pre poslucháčov, ktorých je v súčasnej popmusic čoraz menej. Napr. keď Eddie a Roisín celkovo šesťkrát zmenia akordické postupy v rámci jednej jedinej skladby. Artrock? Kdeže. Kreatívna práca s veľkou dávkou bláznovstva. Konečne.
