Sľubne rozbehnutú kariéru sólového hudobníka José Gonzáles po vydaní albumu In Our Nature v roku 2007 na pár rokov vymenil za fungovanie v kapele. S projektom Junip stihli dva albumy a po nich konečne prišiel čas na ďalšiu sólovku. Dlhé, takmer osem rokov trvajúce čakanie sa skončilo vďaka novinke Vestiges and Claws. "Bolo to niekoľko rokov počas ktorých som zbieral nápady a robil demo nahrávky. Trvalo to takmer celých sedem rokov, hoci album som dal dokopy za rok. Je to podobne ako v prípade môjho debutu, výber toho, čo som za ostatné roky nazbieral", uviedol José Gonzáles pre thefourohfive.com. Hoci sa José Gonzáles pôvodne snažil nadviazať na predošlé dve štúdiovky rovnako minimalistickým albumom, po čase sa rozhodol pridať vic gitár, perkusií ale aj sprievodných vokálov.
Ani po takej dlhej pauze so sólovými nahrávkami, vás v prípade José Gonzálesa nečaká žiadna výrazná zmena. Držal sa hesla menej je viac a ani pri tretej štúdiovke nechcel pôsobiť až príliš uhladene. Producenta ani tentokrát nepotreboval. "Potrebujem mať nad všetkým kontrolu. Aj keď už som za tie roky od producentov odpozoroval rôzne triky. Ľudia mi občas zvyknú vyčítať že zniem príliš neupravene, no mňa nikdy nebral ten moderný, ostrý zvuk. Radšej chcem robiť hudbu niekde medzi menami ako Shuggie Ottis či Simon and Garfunkel", uviedol José Gonzales v oficiálnom vyhlásení k novinke Vestiges and Claws.
Aj keď je José Gonzáles po trinástich rokoch na scéne uznávaným hudobníkom, svoje nahrávacie metódy ani po rokoch nezmenil. Aj veľká časť nahrávky Vestiges and Claws vznikla u neho doma, v kuchyni. Zatiaľ čo na predošlé albumy zaradil José Gonzáles covery, tentokrát stavil len na vlastné skladby čím nadviazal na tvorbu s kapelou Junip. Na albume ho inšpirovala brazílska hudba zo 70.rokov, ale aj americký folk-rock či africké blues. "Tentokrát som sa snažil byť viac producentom, viac som o skladbách premýšľal a snažil sa robiť to, čo je dobré pre samotné skladby a album", uviedol José Gonzáles.
Na novinke, ktorá vyšla na značke Mute sa José Gonzáles snaží hovoriť jazykom, ktorému budú všetci rozumieť - jednoduché a ľahko uchopiteľné texty, to bol jeho zámer. "Texty skladieb sú možno trošku naivné. Sú to skladby o tom ako si dáte každý deň aspoň na chvíľu pauzu od všetkých tých bežných vecí a zamyslíte sa nad tým, či robíte aj niečo, čo prežije dlhšie, niečo, čo má svoju hodnotu. Píšem z pohľadu obyčajných pracujúcich ľudí", uviedol José Gonzáles pre ohcomely.co.uk. A ako José Gonzáles s úsmevom rád dodáva, na svojom treťom albume sa nevyhýbal ani rýmom.
Novým albumom dal José Gonzáles svojim fanúšikom presne to, čo od neho očakávali. Aj po takmer osmich rokoch je to stále ten istý José Gonzáles. "Som rád, že po tých rokoch je to jednoducho môj štýl. Je to niečo vďaka čomu ma ľudia poznajú. Sú hudobníci, ktorí sú skvelí v tom, že robia silne znejúce albumy s množstvom nástrojov. Vždy som mal pocit, že by to bolo väčšia zábavy ak by som mal hlučné gitary a silné vokály, kde sa nič nestratí", uviedol José Gonzáles pre magazín Clash. Ako dodal v spomínanom rozhovore, po rokoch sa zbavil tlakov a album napísal v absolútnej pohode, veď má na to už aj vek.
