Ak hľadáte pokoj no nie nudu, osobné príbehy bez prerasteného egocentrizmu, citlivý spev bez maniery, a muziku, čo sa napriek hudobne banálnej dobe nebojí detailov a príkras, našli ste spolu s nami vhodný album pre vás. Debut Američanky Natalie Prass so štedrou výpomocou Spacebomb collective.
Pri voľbe nahrávok do rubriky Album týždňa je dobré si položiť otázku, čo nám povie o tomto roku. Keď sa obzrieme za zlatou érou swingu, bude to swing, neskôr rock´n ´roll, punk, syntetizéry, grunge a housemusic. Rok 2015 nám povie skvelý príbeh o tom, aké dôležité je vrátiť sa ani nie tak ku konkrétnym koreňom a zvukom, ako skôr k pesničkám, príbehom, muzikantskému a aranžérskemu remeslu v tom najlepšom zmysle slova. Aj vďaka prípadnému debutu roka od Natalie Prass.
Za realizáciou nahrávky stoja okrem hlavnej protagonistky Matthew E. White, jej bývalý spolužiak z Virginia Beach, a Trey Pollard, multiinštrumentalista, aranžér a dirigent. „Samotné nahrávanie začalo už v roku 2012 a bolo hotové behom mesiaca, nahrávali sme u Matthewa v jeho veľkom starom dome. Matthew je nielen dobrý hudobník ale aj plánovač. Skoro dva roky mi hovoril, že ešte nie je ten správny čas album vydať, hoci sme s ním všetci boli úplne spokojní. Bola som z toho občas veľmi frustrovaná, no ukázalo sa, že mal pravdu. Zdá sa, že album mal naozaj prísť až teraz“, uviedla pre mesačník UNCUT Natalie Prass. V čase medzi nahrávaním a vydaním albumového debutu nezaháľala a spolupracovala so Sethom Kaufmanom, spoluhráčom Lany Del Rey a s Ray LaMontagne.
„Vždy som chcela nahrať album, čo by znel ako moje najobľúbenejšie“, uvádza v jednom z rozhovorov Natalie Prass. Medzi jej najobľúbenejšie pritom patrí prvá liga Motownu, Diana Ross a Dionne Warwick, ale Natalie hudbu nevníma len cez spev a hlas. Medzi hudobníkov, ktorých si najviac váži patrí Rogério Duprat – brazílsky aranžér a dirigent, spoluzodpovedný za kultový sound hnutia Tropicália! Či speváčka Gal Costa.
Debut Natalie Prass nemusí byť dielom génia, isté však je, že pri nahrávaní fungovalo úplne všetko: album je vzrušujúci a pritom plynie pokojne, počuť na ňom nástroje, na ktoré dnes naďabíte snáď už len pri návšteve Slovenskej filharmónie a pritom nepôsobí gýčovo. Dokonca ani vtedy, keď speváčka vzdáva disneyovsky znejúcou „I tis You“ hold Harrymu Nielsonovi a jeho pesničke „He Needs Me“, do ktorej sa zaľúbila keď ako dieťa sledovala seriál Pepek námorník.
