Na scéne je aktuálne len jeden šikovnejší elektronický pesničkár než Beck. Len jeden hudobník, ktorý ustojí porovnanie s Frankom Zappom. Len jeden človek, ktorý má na to, aby v nejakej skladbe parodoval najlepšie, najtemnejšie obdobie Davida Bowieho a súčasne mu vzdával veľký hold. Ariel Pink.
Ariel Pink je presne tou postavou súčasnej hudobnej scény, ktorú tak veľmi potrebujeme. Okrem obrovského talentu a geniálnych vízií má aj čosi, čo zabíja nudu: má názor. A ako správne tipujete, kolegovia ho veľmi v láske nemajú. Najmenej zrejme Grimes, ktorú označil za hlúpu až retardovanú, čo síce naozaj nie je slovník džentlmena a romantika, za ktorých kope pokiaľ ide o hudobné aranžmán a nálady, treba však dodať, že Grimes si za to môže do istej miery sama. Postavila sa totiž celkom zbytočne na obranu Madonny, z ktorej si Ariel len nevinne uťahoval: “Madonna zrazu zistila, že 20-ročnú nemôže hrať večne, a že by to chcelo normálne pesničky. A také jej tí jej Avicii a podobní veru nenapíšu. Tak oslovila mňa, ale neviem či to vôbec použije, keďže ona si stále myslí, že aj s Ray of Light bola cool. Jasné, že nebola, tá muzika nič nemá. Ale to nie je len problém Madonny. Ľudia celkovo potrebujú dáke ďalšie ingrediencie medzi tie svoje žemle a syry. Možno im chýba cukor”, opísal situáciu okolo novej Madonny ale aj súčasnej pomusic ako takej vtipne a výstižne Ariel Pink.
Údajne najnenávidenejší hudobník súčasnosti (áno, Kanye West má opäť čo závidieť), Ariel Pink, je vtipným a šikovným chlapíkom, skutočným frajerom akých je aktuálne na scéne žalostne málo. Nudu nezaháňa len zvláštnym zjavom akéhosi hipisáckeho Casanovu s ružovými vlasmi, ale predovšetkým fúzovaním niekedy až komického množstva žánrov. Čo však smiešne nie je, je bravúrnosť s akou sa toho všetkého zhosťuje. Hardrock, punk, nová vlna, new romantic, pričom neostáva len pri retre. Minimálne textami je jasne nohami v súčasnosti. Piesne sú remeselne staromilsky dokonalé, tam kde iní horko-ťažko narábajú s melódiou, prichádza Ariel Pink s harmóniami, rytmickými zvratmi a beatmi typickými skôr pre jazzrock a fusion než pop. Lepší pesničkový album toho roku nevyšiel, no vedzte, že vyšiel sakramentsky dobrý pesničkový album.
