Tentoraz sa v hľadáčiku rubriky Album týždňa ocitla nová nahrávka hudobníka a producenta, ktorý sa narodil v Kolumbii, ale posledné viac ako desaťročie žije v Madride. Julián Mayorga od roku 2012 vydal celú sériu singlov, EP a albumov, jeho tohtoročný album Chak Chak Chak Chak je však vo viacerých smeroch výnimočný. Toto dielo priam srší bláznivými nápadmi v hudobnej aj textovej zložke, odkazmi na latinskoamerickú aj svetovú literatúru a podvratným humorom, no na rozdiel od svojich predchodcov je zvukovo prieraznejšie. Môžete sa o tom presvedčiť pri počúvaní prvého singla, ktorého názov – „Nejedzte najbelších skunkov“ – je vraj inšpirovaný románom kubánskeho disidentského spisovateľa Reinalda Arenasa, pričom citoslovce z jeho refrénu poslúžilo aj ako názov celého albumu.
Album má experimentálny zvuk, ako sa patrí na úspešného absolventa madridskej univerzity v odbore elektroakustika a algoritmická kompozícia. Napriek tomu sa jeho autor rád priznáva aj k láske ku klasickým kolumbijským cumbiovým kapelám, ako sú napríklad Los Gaiteros de San Jacinto z karibského pobrežia. Samotný Julián sa však narodil v horskej provincii Tolima neďaleko Bogoty. Svoj rodný kraj zvečnil v skladbe El día que el Tolima se hundió hasta el fondo del mar, čiže „Deň, keď sa Tolima potopila na morské dno“. V texte tejto komickej piesne spomína všetkých svojich priateľov a členov rodiny zo starej vlasti, bojujúcich s obrovskou potopou uprostred hôr, ktorá ich premení na ryby a morské hviezdice.
Prvé „ípíčka“ a albumy, ktoré vydal Julián Mayorga po roku 2012, boli skôr indie-folkové pesničkárske záležitosti s gitarou, v ktorých elektronika slúžila viac ako podmaz a na ozvláštnenie celkového zvuku, ale na novom albume je to naopak – prvé husle tu hrajú elektronické mašinky. Pri živých koncertoch striedavo používa gitaru, klávesy, notebook a rôzne efekty, pretože ako povedal v jednom internetovom rozhovore, jeho hudba síce vychádza z tradičných kolumbijských štýlov ako je cumbia alebo vallenato, no prispôsobuje ich súčasnému urbánnemu zvuku. No a jednou z hlavných čŕt hudobného folklóru je práve to, že sa dokáže prispôsobovať novým podmienkam a používať nové výrazové prostriedky. To platí aj o piesni Sueňo con culebras („Snívam o hadoch“), ktorá využíva motív hada ako pokušiteľa, často prítomný v latinskoamerickej popkultúre.
Hoci hlavným zamestnaním Juliána Mayorgu je hudba, živí sa aj inou prácou, napríklad klasickou i počítačovou animáciou – v jeho porfóliu je aj jeden videoklip pre svojich krajanov zo skupiny Meridian Brothers. S nimi má spoločný nielen zmysel pre humor a nabúravanie (či skôr rozvíjanie) tradícií, ale aj spájanie komického a strašidelného. Mierne apokalyptický ráz má aj skladba La Venganza de las wawas panches, kde sa spieva o deťoch domorodých obyvateľov andských údolí, ktoré jedného dňa priplávajú po rieke Magdalene a chystajú sa bližšie nešpecifikovaným spôsobom pomstiť za príkoria, ktoré podstúpili ich predkovia. Ak chcete, môžete túto pieseň chápať aj ako pomstu matky prírody voči tým, ktorí jej v posledných fázach civilizácie ubližujú.
Hoci album Chak Chak Chak Chak nahral Julián Mayorga iba sám v štúdiu, občas vylezie zo svojej ulity a dokáže spolupracovať aj s inými podobne rozmýšľajúcimi hudobníkmi. Už som spomínal videoklip pre Meridian Brothers, ktorí mu na oplátku v roku 2020 hosťovali v skladbe Las inmigratas z albumu Cuando tengo fiebre veo la cabeza de un leopardo magnífico („Keď mám horúčku, vidím hlavu obrovského leoparda“). Jeho ďalším hudobným projektom je duo Flash Amazonas, ktorého druhú časť tvorí japonský hudobník Ryota Miyake a ich album Uva-uva bol príjemných osviežením sezóny v roku 2022.
O tom, že autora albumu týždňa ovplyvňujú aj iné hudobné zdroje ako je kolumbijský folklór, svedčí aj jediná cover-verzia, ktorá sa na albume nachádza. Je to do španielčiny preložená a rytmicky vylepšená skladba Semolina od klasikov amerického hudobného aj vizuálneho undergroundu The Residents. Už som spomínal aj literárne inšpirácie, ku ktorým sa Julián Mayorga pri svojej tvorbe hlási. Okrem kubánskeho spisovateľského disidenta jednu z jeho piesní („Smrť psa“) ovplyvnila poviedka Leva Tolstého a ďalšia svojou náladou aj názvom odkazuje na temný fantasy román The Vorrh od Briana Catlinga. Ak by som si mal vybrať jedno jediné slovné spojenie, ktoré najlepšie vystihuje podstatu tvorby Juliána Mayorgu, tak to bude asi „predapokalyptický tanec“. Pod maskou šialeného klauna sa však skrýva citlivá duša, ktorá vníma slepú uličku, do ktorej sa dostala naša civilizácia. Snáď jeho songy niekoho prinútia aspoň sa zamyslieť, keď už nie rovno konať. Nuž a keď do pekla, tak aspoň na peknej bielej lame, milí priatelia!
