Nový týždeň priniesol nové albumy, z ktorých nás zaujal najmä dream pop od Half Waif, politický thriller od Kanaďanov Godspeed you! Black Emperor, náročnejších milovníkov avantgardy potešila dvojica Richard a Spencer Zahn, fanúšikov hlučnejších gitár zasa novinky Synthesizer od A Place to Bury Strangers, nové albumy v piatok vydali aj vkusný r'n'b sólista Leon Bridges, noise-popové duo Memorials, gitarový projekt Hard Quartet, zložený z členov Dirrty Three a Pavement, a s vokálmi umelej inteligencie sa až nebezpečne pohráva Caribou.
No a potom je tu ešte novinka od skupiny, ktorá priťahuje pravdepodobne predsa len pozornosť väčšiny z vás a tou skupinou je Coldplay.
Opravujem, nie Coldplay ale The Smile.
Nie je žiadnym tajomstvom, že za existenciu tria The Smile vďačíme pandémii covidu, čo je možno zvlástna formulácia ale zároveň holý fakt. Napokon, projekt takto dodnes prezentuje aj samotný Thom Yorke. V dezilúzii z diana naokolo potreboval stále niečo robiť a domáce osamelé brnkanie ani DJing do steny mu až tak veľa radosti neposkytovali. Za pár rokov si ale na hranie v trojici zjavne veľmi radi zvykli - dva roky a tri pomerne silné albumy sú toho dôkazom.
Technicky vzaté vznikol nový album The Smile už pred približne rokom počas nahrávacej session k v poradí druhému albumu kapely Wall of Eyes v štúdiách v Oxforde a Abbey Road. Už vtedy pracovali podobným systémom ako pri Kid A a Amnesiac v časoch Radiohead na začiatku nultých rokov - rovnaké štúdio, rovnaký čas, ale iné nástroje, zvuky, nálady aj postupy.
Novoromantické synťáky za ktoré by sa nehanbil ani Bowie v období svätej trojice: Heroes, Low a Lodger, britský indie punk-funk 80. rokov, dozvuky Greenwoodovej blízkovýchodnej spolupráce s izraelským hudobníkom Dudum Tassom, folk a orchestrálne aranžmány a samozrejme vždy tak trochu i Radiohead. The Smile to majú radi čo najpestrejšie a tak ani na chvíľu neostanú stáať na jedno mieste, striedajú tempá aj emócie.
Pred pár týždňami si nostalgici kupovali vstupenky na koncerty Oasis, dnes si časť z nich oprávnene môže položiť otázku: načo by bol komu vlastne nový album Radiohead keď v The Smile je všetko a svieže, vtipné, živé? Je tam Thom Yorke, je tam Jonny Greenwood čiže niečo ako švajčiarsky nožík Radiohead, a je tam Tom Skinner, bubeník džezových Sons of Kemet, ktorému sa prieči bubnovať ako rocker a dobre robí.