Aj tento týždeň priniesol albumy zaujímavé pre túto rubriku tak si ich stručne prebehneme a následne sa tomu najlepšiemu z nich aj počas celého týždňa povenujeme. Niekde medzi Avril Lavigne a Fleetwood Mac sa umelecky aktuálne nachádza Suki Waterhouse, Tindersticks vydali skvelý no predsa len trochu predčasne vianočný album, Snow Patrol na svojom ôsmom albume prinášajú 90ové indie-rockové retro, London Grammar znejú na svojej novinky trochu ako keby sa Enya pustila do hudby pre chilloutové bary na Ibize, silné piesne pripmínajúce Sade na svojej trojke ponúka Nilufer Yanya, spálňový rock s autotunom nájdeme na novinke Aarona Maineho alias Porches, Floating Points prekračuje škatuľky loop music a techno a poškuľuje po psychedélii a asi najmuzikálnejší, hravý i keď miestami nie celkom ľahko uchopiteľný album nahralo americké trio Ginger Root.
Konceptuálny album sme v tejto rubrike nemali už pomerne dlho. Americké trio vedené Cameronom Lewom, ktorý ani hudobne nezaprie svojich ázijských rodičov - nijako sa netají tým, že jeho najobľúbenešjou kappelou je Yellow Magic Orchestra, ale miluje aj muziku Feist, White Denim či Toro Y Moi.
V poradí tretí album Ginger Root rozpráva príbeh o mužovi, ktorý sa v druhej polovici 80 rokov rozhodne vybudovať mediálne a najmä televízne impérium, preto sa pomedzi piesňami ozývajú aj fiktívne jingle fiktívnej telky, a preto aj ten názov albumu, Shinbangumi, čo po japonsky znamená niečo ako “nová sezóna televízneho seriálu”.
Boogie, soul, hudba z japonských reklám i animovaných seriálov, ale aj zvuk McCartneyho albumu Ram, to všetko a mnohé ďalšie inšpirovalo Ginger Root a výsledok znie veľmi dynamicky, hudobne sýto, i keď miestami i trošku chaoticky, zrejme zámerne. Technicky vzaté patrí tento album do šuflíka “indie pop”, ale akoby mu v ňom nebolo celkom pohodlne, túži Ginger Root preskakovať z jednotlivých štýlov a robí to bez zbytočných tragikomických prešľapov či pádov.
Ak máte radi hudbu s pestrými koreňmi, novinka Ginger Root je pre vás to pravé orechové. Od amerického soulu 70 rokov, cez new wave a elektroniku ôsmej dekády, vytvoril si Ginger Root vlastnú lo-fi verziu prienikov ázijskej, americkej a európskej, najmä francúzskej popmusic, ktorá zväčša pôsobí veľmi pôvabne, niekedy nášmu pohodlnému uchu pravda i nevšedne až čudne.Ale kam by sme v hudbe prišli, keby sme sa neradi nechávali prekvapovať?
