Na konci augusta a začiatku septembra vyšlo viacero pozoruhodných noviniek, napríklad koncepčný album Amelie od Laurie Andersonovej, či nové nahrávky od Toro y Moi, Fred Again, Mercury Rev, prípadne The The. Medzi najočakávanejšie albumy v žánri world music, ktorému sa venuje autor tohto výberu Albumu týždňa, patril debut cypersko-britského kvarteta Buzz’Ayazz. Jeho zakladateľom je hudobník, skladateľ a spevák Antonis Antoniou, ktorý v minulosti hrával s kapelami ako Trio Tekke či Monsieur Doumani, a pred pár rokmi zaujal aj svojimi dvomi sólovými albumami. To, že jeho najnovšie hudobné dobrodružstvo bude prudko počúvateľné, bolo jasné už po vydaní prvého singla s názvom Zali, ktorý sa objavil ešte začiatkom tohto roka.
Zvuk novej kapely Buzz’ Ayaz sa podobne ako pri predchádzajúcich Antonisových projektoch opiera o typický zvuk elektrifikovaného nástroja tsouras, ktorý je blízkym príbuzným gréckeho buzuki. Na koncertoch používa Antonis aj jeho trojstrunovú podomácky vyrobenú verziu. Struny v tomto prípade doplňujú bicie, na ktoré hrá Ulas Oguc, klávesy namiesto basy – obsluhuje ich Manos Stratis, a špeciálne čaro tomu dodáva hypnotický basklarinet, na ktorý hrá Will Scott, jediný necyperský člen kapely. Antonis Antoniou vo svojich skladbách aj v textoch naďalej tvorivo rozvíja psychedelický stredomorský zvuk, ktorý má svoje korene možno ešte v antických mystériách, ale inšpiroval ho určite aj anatolský rock zo 70. rokov 20. storočia.
Každý projekt, na ktorom sa ako autor podieľal Antonis Antoniou, má v sebe typický stredomorský fíling kombinovaný s urbánnym zvukom, a miešajú sa v nich rôzne kultúrne vplyvy, nielen grécke a turecké. Ak niekto vyrastá v Nikózii, hlavnom meste Cypru, ktoré je už 50 rokov rozdelené na dve časti ostnatým drôtom a checkpointami, musí to zanechať nejaké stopy aj na jeho videní sveta. Na tejto kapele je sympatické to, že sa snaží rúcať hranice nielen v kultúrnom, ale aj v politickom zmysle – jej členovia totiž pochádzajú z obidvoch častí umelo rozdeleného mesta. Možno sa niečo z tejto ťaživej atmosféry dostalo aj do niektorých skladieb na albume, celkové vyznenie je však skôr pozitívne a optimistické, miestami dokonca tanečné.
Takmer všetky nahrávky, za ktorými stál Antonis Antoniou, či už tie s kapelami Trio Tekke a Monsieur Doumani, alebo jeho sólové albumy, si pamätajú veľa úspechov v medzinárodných rebríčkoch. To isté zrejme čaká aj album Buzz’ Ayaz, ktorý vyšiel 30. augusta, no už sa stihol ako čerstvá novinka vyšvihnúť na piate miesto septembrového vydania World Music Charts Europe a v rebríčku Transglobal World Music Chart skončil ako najvyššie bodujúca novinka na štvrtej priečke. Ak by sme chceli porovnávať nový projekt napríklad s Monsieur Doumani, novinkou je častejšie používanie elektroniky s retrozvukom, a zvuk trombónu nahradil už spomínaný basklarinet.
Kapela Buzz’Ayaz síce vydala svoj debutový album až na konci augusta, no počas leta nelenila a vyskúšala si nový repertoár aj na koncertoch. Okrem niekoľkých zastávok doma na Cypre má za sebou účinkovanie na letných festivaloch v Česku, Poľsku či Španielsku. Koncom septembra vyrazia na ďalšiu časť turné, ktorá zahŕňa zastávky v Dánsku, Nemecku, Slovinsku, Srbsku, ale aj Veľkej Británii. Nuž a koncom októbra bude Buzz’ Ayaz reprezentovať na veľtrhu WOMEX v Manchestri európsky projekt Sounds of Europe.
Ja som sa na jar tohto roku presvedčil na festivale Budapest Ritmo, že Antonis Antoniou je nielen skvelý hudobník a skladateľ, ale aj milý a vtipný človek, ktorý občas vystupuje aj ako dídžej a vo svojich setoch vie parádne držať groove, miešať staré s novým a nechýba v nich ani dávka humoru. To isté sa dá povedať aj o jeho novej nahrávke, ktorá je vhodnou hudobnou ilustráciou konca tohto extrémne horúceho leta.
