Májové dni sú naplnené až po okraj fantastickou hudbou. Vychádza jeden skvelý album za druhým – Of Montreal, Beth Gibbons, Cage The Elephant, Shellac a veľa ďalších – k niektorým sa možno ešte v najbližších týždňoch vrátime; v tejto chvíli a najbližších sedem dní to však v našom vysielaní v tejto ostro sledovanej rubrike bude o britskom elegánovi menom Frank Tuner a jeho desiatom štúdiovom albume, ktorý vydal na začiatku mesiaca. Frank Turner hlási, že je neporaziteľný či zostáva neporazený, na ploche štrnástich nových skladieb však rozpráva príbeh o tom, že to vôbec nebol jednoduchý boj.
Keď vyšiel singel No Thank You For The Music ako predzvesť nového albumu, zdalo sa, že toto bude Frank Turner v roku 2024. Ostrý, nahnevaný, nekompromisný štyridsiatnik, ktorý to chce všetkým naplno a bez škrupulí ukázať. Napokon to celé vyznieva skôr tak, že reprezentatívnymi sa pre novinku Undefeated stali najmä kompozície Ceasefire a Somewhere Inbetween, v ktorých nielen citlivo rekapituluje svoj život, ale tiež experimentuje s nečakanými post-rockovými aranžmánmi, pri ktorých by uznanlivo kývali hlavou aj škótski velikáni Mogwai.
Frank Turner zložil a nahral celú novinku sám v jeho domácom štúdiu. S priateľskou výpomocou nechýbala jeho dlhoročná sprievodná skupina The Sleeping Souls – bubeník Callum Green, gitarista Ben Lloyd, basgitarista Tarrant Anderson a klávesák Matt Nasir.
Album Undefeated je tiež špecifický tým, že ide o prvý album bez podpory veľkého vydavateľstva po viac než desiatich rokoch. Frank Turner si naplno užíva prístup skutočne nezávislého umelca a večného pankáča.
Je tam veľa životných rekapitulácií – veľmi silným momentom je napríklad rozhovor Franka Turnera štyridsiatnika s pätnásťročným Francisom Edwardom Turnerom v piesni Ceasefire. Zaujme úzkostná vypaľovačka Pandemic PTSD či napríklad skutočnosť, že pri uvádzaní nového albumu do života sa udial neuveriteľný svetový rekord, keď Frank Turner dokázal zahrať 15 koncertov v pätnástich rôznych mestách v priebehu menej ako 24 hodín. Je to pestré, je to divoké a súčasne inteligentné, citlivé a často veľmi melancholické. Jednoducho britský umelec na vrchole svojich tvorivých síl.
Aj po dvoch rokoch od vydania albumu FTHC, ktorý bol vtedy na začiatku roku 2022 najpredávanejším v Británii, sa stále čudujem, že tento najpohodovejší anglický hudobník ešte nehral na Pohode. Keď som ho mal možnosť vidieť v Bratislave v júni minulého roka v predprograme kanadských velikánov Billy Talent, dokázal, že koncertne rastie a zreje neuveriteľným spôsobom – jeho koncert s poradovým číslom 2777 bol fantastický. Dnes jeho počítadlo ukazuje už dávno viac než 2800 živých vystúpení; vyrazil na svetovú šnúru pri príležitosti vydania novinky Undefeated, bude lietať z kontinentu na kontinent, najbližšie k nám to bude až na jeseň v Rakúsku a Nemecku. Ak budete mať niekedy šancu, nenechajte si to ujsť – Frank Turner je, samozrejme, najsilnejší a najzaujímavejší naživo – spotený, hlučný a neustále v pohybe.
