Zdá sa, že na jar nerozkvitá len príroda, ale aj hudobná scéna – v posledných týždňoch sa rodí naozaj veľa albumov, hodných aj našej pozornosti, a tak je z čoho vyberať. Veď v prvý aprílový piatok vyšli nové albumy od The Black Keys, Libertines, Einstürzende Neubauten, Khruangbin, Mount Kimbie, ale aj piaty štúdiový album od Vampire Weekend či zaujímavý debut na scéne, londýnska hudobníčka Fabiana Palladino so svojou zmesou rnb a popu, nie veľmi teplou, skôr typicky-londýnsky chladnou, no premyslenou. A dosť milo ma prekvapil aj Pharrell Williams so svojím novým, predtým neohláseným albumom, na ktorom už tak nestaval na ľahko zapamätateľných refrénoch, no ktorý zároveň vydal tak, že ho vlastne nevydal – zverejnil ho len streamujúc exkluzívne na svojej webovej stránke. Nič to, do popredia tak vstupuje projekt Bob Vylan, ktorý sa v Londýne celkom úspešne premáva na vlnách grimeu aj punku zároveň.
Bob Vylan znie síce ako jedna osoba, ale v skutočnosti ide o duo, z ktorých obaja si hovoria [bobi viluhn], akurát si to inak píšu – jeden je Bobby s ypsilonom, druhý s „i“ a „e “. Ten prvý je gitarista a vokalista, druhý hrá na bicie. Spolu fungujú od roku 2017, odkedy stihli vydať už dve EP-čka a tri albumy. Pozitívne je, že vo svojej hudbe sú úplne slobodní, nielenže si chránia súkromie tým, že nevystupujú pod vlastnými menami, ale svoju hudbu vydávajú striktne pod vlastným vydavateľstvom, cez ktoré riešia aj distribúciu, marketing a organizáciu svojich koncertov. Akoby snaha robiť to aj naďalej „vo vlastnom“ a „v malom“.
Keď si niekto pustí ich hudbu, tvrdý grime s rockom a punkom, zrejme si vytvorí o nich úplne inú predstavu, na míle vzdialenú od skutočnosti. Také drogy či alkohol by ste u nich hľadali márne, práve naopak, obaja vyznávajú zdravý životný štýl, ktorý vraj podporuje ich mentálne zdravie – najmä vokalistu Bobbyho, ktorý je vo svojich textoch veľmi otvorený, čo sa jeho cesty za mentálnym zdravím týka. Takže aj keď sa veľa detailov z ich súkromia, tak veľmi stráženého, nedozvieme, vieme z ich textov veľmi dobre, ako premýšľajú a za čím si idú. A to stačí na to, aby to bolo inšpiratívne.
Bobby Vylan je MC, ktorý pomenúva veci priamo, tak ako sa mu ráči. Či už sú to témy týkajúce sa chudoby, prístupu k zdravému jedlu, rasizmu, policajnej brutality, homofóbie, toxickej maskulinity či mentálneho zdravia. „The Bobs“ sú aj na novom albume nahnevaní, ale zároveň už venujú viac pozornosti i svetlým stránkam života. Ako prezradil Bobby pre magazín Rock Sound, chcel zvečniť svoje pozitívne zážitky, ako boli interakcie s konkrétnymi ľuďmi – vrátane nedávnych autorov Albumu týždňa Ghetts – či to, ako získali ceny MOBO. Bobby vraví, že je v poriadku sem-tam vypnúť hruď a trochu zažiariť. Ale ešte viac sa vraj novým albumom snažia povzbudiť svojich fanúšikov, aby si išli za svojimi snami, pretože sú viac ako len výplata, ktorú si odnesú domov. Ako povedal Bobby pre Rock Sound, uvedomuje si, že je jednoduchšie chytiť ľudí na udičku hnevu, ako to robili dosiaľ, ale najnovšie to chceli skúsiť s nádejou.
Viac optimizmu v textoch sa odrazilo aj na hudobnej stránke albumu. Kým predchádzajúce štúdiovky nazývali recenzenti „soundtrackmi na vzburu“, tu sa už stretávame s pestrejšou paletou tempa, melódií aj zvukov. Je pravda, že hlavnými nástrojmi naďalej zostávajú špinavé gitary a bicie, no v tvorbe Bob Vylan pribúdajú elektronické sample. Nechýba dokonca vysamplovaný Fatboy Slim v skladbe Right Here. Naopak, kriku a vulgarizmov je pomenej. Môže ísť o súčasť dospievania, resp. zrenia, no zároveň sa môže natískať otázka, nakoľko – a či vôbec – idú dokopy rebelský zvuk a posolstvo plné optimizmu. Bob Vylan tvrdia, že áno. „Až keď nájdeme vnútorný pokoj a šťastie, dostane nás to na lepšiu východiskovú pozíciu proti niečomu bojovať,“ tvrdia.
