Sviatky nesviatky, piatok priniesol niekoľko nových albumov, ktoré stáli za zváženie, alebo aspoň za zmienku. Beyoncé tvrdohlavo usiluje o sošku gramofónika za album a rozhodla sa skúsiť to obchádzkou cez žáner country, nové albumy vydali umelci, ktorých single môžete pravidelne počuť v našom dennom vysielaní, napr. Ride, The High Llamas či serpentwithfeet, novinku pripravil Alejandro Escovedo aj raper Shabazz Palaces, pesničkovo najsilnejším sa mi ale zdá v poradí šiesty album Američana Jamesa Denta Maya Jr, ktorý si hovorí skrátene Dent May.
38ročný pesničkár za Jacksonu v Mississippi vám z nášho vysielania môže byť známy len sezónne, keďže jediný jeho song v našom vysielaní je vianočka I'll be stoned for Christmas. Možno ste ale zachytili i jeho spoluprácu s Eyedress. Tak či onak je Dent May prototyp slušného chlapca vo vyťahanom svetri a okuliaroch, ktorý je už na pohľad empatický, rád premýšľa a ešte radšej muzicíruje. „Sila pesničkárstva, samotnej tvorby piesne, to je to čo ma udržiava pri hudbe. Je to prosté: chcem žiť čo najdlhšie aby som čo najdlhšie mohol usilovať o čo najlepšie skladby,“ opisuje svoju misiu Mr. May.
Dent May debutoval v roku 2009 a počas 15 rokov sa držal jednoduchého hesla: gitara, melódia a text sú alfou a omegou. Lenže aj to ostatné mu ide dobre a rokmi prirodzene čoraz lepšie. Na novinke vykročil zo spálne smerom ku komplexnému umeleckému popu, takže neprekvapí ak miestami pripomenie dokonca Electric Light Orchestra či Fleetwood Mac. Ako napr. v spoločnej piesni s Jordanou.
Okrem toho, že cibrí svoj songcrafting, hudba je preňho i terapiou. Dent May si prešiel v minulosti ťažkým životným obdobím a bol by rád, keby jeho optimisticky pôsobiace skladby a aranžmány vylepšili život iným. Znie to možno banálne, ale on ten veselý šesťdesiatkový a sedemdesiatkový pop s priateľským zvukom, dvadsať sekundovými gitarovými či klávesovými sólami a množstvom rôznych detailov podľa vzoru The Beach Boys, pôsobí stále mimoriadne podmanivo.
Kto má schopnosť prijať krásu a nie len pozlátko, ten to vyhral. V hudbe by sa to dalo aplikovať v zmysle: kto chce a zároveň vie oceniť schopnosť napísať silnú melodicky či harmonický bohatú trojminútovú pieseň a prijať ju i v časoch dominujúcej jednoduchosti až banálnosti, vyhral takisto.
