Kvarteto YĪN YĪN síce pochádza z Maastrichtu, ale zvuk ich albumov je taký, ako keby sa s pomocou stroja času preniesli do tokijského či hongkonského obchodu s hudobnými nástrojmi v 70. alebo 80. rokoch 20. storočia a priviezli si odtiaľ DeLorean plný starých synťákov. Svoj tretí radový album nazvali Mount Matsu a pri jeho počúvaní vás čaká svižná prechádzka na kopec retro zábavy, pri ktorej si ani nevšimnete, ako ste sa dostali na vrchol.
Kapela vznikla z číreho nadšenia skupinky kamarátov pre old-school hudbu z Ďalekého východu – najprv z Thajska a Kambodže, neskôr aj Číny a Japonska. Z domácich parties a diskoték sa postupne stala živá kapela, ktorá si najprv skúšala hrať svoju obľúbenú muziku, až kým sa nedostali k vlastným skladbám. Po albumoch The Rabbit That Hunts Tigers z roku 2019 a The Age Of Aquarius z roku 2022, prichádza do tretice novinka inšpirovaná ázijskými zvukmi z konca 20. storočia. Podľa čínskeho horoskopu je síce rok 2024 rokom dreveného draka, ale na tomto albume sa nachádzajú skladby The Year of The Rabbit a The Year of the Tiger (možno narážka na ich debutový album).
Členovia kapely sa netaja tým, že pri svojej tvorbe sa chcú zabávať a rovnako je pre nich dôležitý aj dobrý pocit poslucháčov, no predovšetkým tanečníkov. Hoci skladby na albume Mount Matsu sú väčšinou inštrumentálky, občas naďabíme aj na povzbudzujúce vokály v refrénových pasážach, ktoré o to viac potešia a slúžia ako maják pri pohybe na tanečnom parkete. Okrem gitary (Erik Bandt), basgitary (Remy Scheren), bicích (Kees Berkers) a vintage klávesov (Robbert Verwijlen) sem-tam počuť aj naozaj orientálne etnické nástroje, ako je napríklad čínsky guzheng či dvojhlavový bubon v tvare presýpacích hodín. Niektoré kúsky majú priam tarantinovský zvuk a atmosféru (napríklad Tam Tam alebo The Perseverance of Sano), iné sú priamočiare tanečné vypaľovačky (Pia Dance, Tokyo Disko), ale nájde sa aj zopár pomalších skladieb s jemne popovým nádychom (Komori Uta, Shiatsu for Dinner).
To, čo robí YĪN YĪN, môže silno pripomínať inú holandskú retro zostavu, ktorú tvoria ich krajania z holandsko-tureckej zostavy Altin Gün. V obidvoch prípadoch sú to mladí ľudia, očarení zvukom ázijských etnicko-elektrických a psychedelických kapiel z poslednej štvrtiny 20. storočia, aj keď mám pocit, že YĪN YĪN to viacej ťahá k disko zvuku. Svoj nový album pokrstili posledný januárový víkend vo veľkom štýle – v domovskom Maaastrichte usporiadali minifestival, na ktorom vystúpili podobne zamerané kapely a dídžeji/-jky, napríklad Collignon alebo Coco Maria.
Album Mount Matsu je v diskografii skupiny YĪN YĪN výnimočný aj tým, že po prvýkrát spolupracovali na všetkých skladbách ako autori všetci jej členovia. Možno práve to dodalo konečnému zvuku albumu ešte väčšiu pestrosť ako zvyčajne a pocit bezbrehej hudobnej slobody. Aj vy máte slobodu výberu, či ich hudbu budete počúvať len tak jedným uchom posedávajúc v kresle alebo či skúsite aj nejaké tanečné kroky. Momentálne je skupina na dvojmesačnom turné po Beneluxe, Veľkej Británii, Francúzsku, Taliansku, Švajčiarsku a Nemecku. Dobrá správa je, že majú aj zopár zastávok v strednej Európe, a 9. marca ich budete môcť vidieť naživo v bratislavskej Novej Cvernovke. Neviem ako vy, ale ja už sa nemôžem dočkať!
