Keď sa Londýnčana ktorý si hovorí Moiré opýtali, prečo znie jeho klubová hudba tak námesačne odpovedal, že z nedostatku spánku. Tá kultúra a to mesto mu nedajú spať. Preto znejú jeho štvoršvrťové repetitívne rytmy akoby z inej dimenzie, z hladiny alfa. Ak tieto nahrávky aj nejaký klubový DJ do svojho setu zaradí, Moiré si to už nevypočuje, bude doma a pokúsi sa konečne zaspať.
Enigmatické techno alebo aj „damaged London techno“, pokazené londýnske techno, tak by sa dala označiť produkcia záhadného Angličana, ktorý si, podobne ako Burial, povedal, že bude radšej štúdiovým fantómom než fotogenickým idolom. S Burialom má spoločné ešte čosi: najradšej sa aj hudobne pohybuje v akejsi zóne nikoho, alebo, aby sme boli konkrétnejší, na neviditeľnej hranici medzi žánrami – v prípade albumu Shelter ide najmä o techno, industrial, experimental.
Inovovať techno sa producenti pokúšajú snáď od čias Moroderovej I Feel Love, aj keď sa mu tak vtedy ešte nehovorilo. Villalobos, Mills, Maurizio či Craig musia byť spomenutí. V poslednom čase na zoznam pribudli aj Falty DL a Moiré, zhodou okolností obaja v priebehu mesiaca a obaja pod krídlami nezávislého labelu Ninja Tune, resp. v prípade albumu Shelter ide o spoluprácu Werkdiscs, kde Moiré pred poldruha rokom debutoval EP Never Sleep, a slávnejšou značkou Ninja Tune.
Napriek evidentnej snahy žáner techno reštartovať resp. posunúť do akejsi sivej zóny medzi hudobnými škatuľkami, môžeme pri počúvaní albumu Shelter natrafiť na skoro úsmevné podobenstvá – treba dodať že čisto farebné, náladové a pocitové. V prípade tejto nahrávky príde na um napríklad švajčiarske duo Yello z raných 80. rokov
Je vlastne dôležité aby vychádzala muzika typu Moiré a Shelter? Je. Akýkoľvek iný pohľad na rigidné, zacyklené, vyhasínajúce žánre je osviežujúci a je zvláštne a dobré súčasne, ak akási ležérnosť spojená s hľadaním funguje pevne ukotvená v súčasnosti. Prelomový album pre klubovú hudbu? Ťažko. Dôležitý album pre tento rok? Bezpochýb.
