V novom roku do útoku, vydávanie albumov sa pomaličky rozbieha a na úvod budeme útočiť pomerne nežne, melancholicky, miestami svižne, lebo takým je v poradí piaty album Mariky Hackman.
Názov Big Sigh je zo života, dokonca zo života psov rovnako ako zo života ľudí. Marika svoje psy rada pozoruje pri oddychu a neušlo jej pozornosti, že podobne ako človek i ony si sem tam povzdychnú nad náročným psím životom. V tomto sa s umelkyňou úplne zhodli, lebo aj ona prechádzala náročným obdobím - za všetky starosti spomeňme aspoň pandémiu, nedostatok nápadov a predstáv kam sa v tvorbe posunúť.
Z neľahkej situácie autorského bloku, ktorý Marike nedovoľoval pohnúť sa umelecky z miesta, ju napokon dostala hádam najjednoduchšia i keď plošne ťažko aplikovateľná rada: sprav si nový album celkom po svojom, zabudni na očakávania v súvislosti s predošlým úspešným albumom spred štyroch rokov. “Išla som na to možno trochu naivne, lebo hneď som zistila, že tento jednoduchý princíp je v podstate veľmi zložitý. Ono sa to povie, že objavuj svet nanovo, ako dieťa, ale pri albume, ktorý má byť 100% podľa vašich predstáv pôjde o veľmi veľa námahy, času aj peňazí”, opisuje vznik albumu Marika Hackman.
Z nahrávky mierne vyčnievajú dve piesne, tie najhitovejšie, no zároveň akoby patrili už do inej doby, do čias albumu Any Human Friend z roku 2019. Marika Hackman nimi opúšťa indie-rockovú minulosť a vydáva sa na nové dobrodružstvo, na ktorom jej robia sprievod najmä klavír, akustická gitara a hlas. Je to intímny album i keď nie vždy celkom osobný, lebo najlepšie texty nie vždy píše len samotný život, ale i fantázia.
“Chcela som spraviť piesne, v ktorých len tak kecám. Piesne plné čistej úprimnosti no nie bez straty krásy.”, opisuje jednu zo skladieb Marika Hackman. Myslím, že sa jej to podarilo a vyšlo aj načasovanie. Pri počúvaní sa neviem zbaviť predstavy zasneženej chalúpky, v ktorej je všetko, vrátane romantiky, a jediné čo nás chviľami znepokojí je otázka, či máme dosť dreva.”
