December nám ponúka ešte dva týždne a čuduj sa svet - posledný mesiac v roku ponúkol ešte presne dva tituly relevantné pre naše vysielanie. Kým o týždeň si predstavíme psychedelicko-popovú novinku od The South Hill Experiment, tento týždeň sa o našu priazeň bude sympaticky skromným spôsobom uchádzať Tim Smith, niekdajší frontman skupiny Midlake. Aktuálne si hovorí Harp, a to napriek tomu, že harfa na jeho albume Albion znie buď len málo, alebo aspoň slabo počuteľne. Čoho je na novinke naopak výrazne veľa, to sú melódie, nápady a nálady a harmónie.
Bol to filozof Ralph Waldo Emerson, ktorý, bez toho aby tušil že sa raz stane autorom reklamného sloganu, pomenoval cestu ako cieľ. V prípade rodáka z Texasu bysa mohlo zdať, že to musí sedieť na 100%. Všetky tie zaprášené cesty a hippies v srdci, ale Timovi Smithovi, kedysi spevákovi Midlake, kapely, ktorá prišla s vlastnou, originálnou verziou amerického folku, sa na hudobnej púti udialo niečo pomerne nezvyčajné. „Skrátka som objavil britskú novú vlnu a novú romantiku 80. rokov. Dovtedy som poznal názvy, pár skladieb, ale keď som sa započúval do kapiel ako Tears for Fears alebo Cocteau Twins, totálne ma to pohltilo,“ opísal stručne cestu k albumu Albion Smith alias Harp.
Objaviť 80ky znie v dnešnej dobe, posadnutej retrom, skoro až otravne. Napr. každý druhý synth wave set je len zbytočným retro-derivátom oveľa muzikálnejšej vintage-podoby. V prípade Harp sa našťastie spojila Smithova minulosť s minulosťou kultúrne odlišného prostredia. Texasan vzdáva hold Albionu a v jeho novej hudbe nenájdeme prakticky nič, nad čím by sme mohli unudene mávnuť rukou. Hádam jediný prvok, ktorý je od začiatku albumu Albion avidentný, je zvuk príbuzný s legendárny soundom albumov kapely Cocteau Twins. Aj tu však možné nájsť absolútne ospravedlňujúcu pointu. Veď ktoré vydavateľstvo má nárok na releasy s takýmto zvukom, ak nie label Bella Union, ktorý vlastní a ktorého dramaturgiu má pod palcom niekdajší člen Cocteaus - Simon Raymonde.
Albion je presne ten album, ktorý i keď miestami pôsobí temne či melancholicky, súčasne poslucháča obdarúva radosťou, a nie len abstraktnou, ale radosťou z muzikality. Znie akoby ho nahrala regulárna kapela, no vznikol v domácom štúdiu Tima Smitha a jeho manželky Kathi Zung. Tá sa podieľala aj na programovaní bicích, s basou vypomohol Paul Alexander, kolega z Midlake, s gitarou Max Kinghorn-Mills z brightonskej kapely Hollow Hand.
Je to trošku bizár, ale najlepší britský album 2023 možno naozaj nahral folkáč a hipík z Texasu. „Posledné tri roky som nonstop počúval album Faith od The Cure. Tá hudba mi úplne poprehadzovala všetko čo som mal dovtedy vymyslené. Zrazu som chcel lepšie nápady aj zvuk. Akoby som začínal úplne nanovo a zmierený s tým, že to celé bude trvať o to dlhšie, som sa pustil do práce,“ hovorí o svojej novinke Tim Smith alias Harp.
