Minulý piatok si prakticky celú mediálnu pozornosť vypýtali zaslúžilí umelci The Rolling Stones albumom Hackney Diamonds, zvyšok novej hudby putoval do sveta o čosi nenápadnejšie, no pre nás zaujímavo: z novinky od Barry Can't Swim sme vám v primetime viaceré single už rotovali a album ako celok umocňuje dojem, že tu máme opäť čosi ako popovú tanečnú vlnu global music s folklórnymi vplyvmi na spôsob polozabudnutého projektu Deep Forest. Apropos “forest”, v hudobných špeciáloch sa venujeme i piatkovým novinkám od Forest Swords a Hauschku a veľmi sympaticky sa na scénu vracia ako sólistka speváčka kapely Lush, Emma Anderson.
Hudobne najambicióznejší album ale prišiel v podobe Lahai od Samphu Sisaya.
Klavír, afro, syntetizéry, zaujímavé aranžmány a spevy. Veľmi intímna hudba, ani nie tak v zmysle privátnych odhalení, skôr ako hudba určená naozaj na počúvanie. Po Mercury Music Prize mohol prísť buď komerčný a dokonale zabudnuteľný banger nabúchaný hitmi na parket, alebo kolekcia piesní plných vaty. Sampha si ale dal záležať, má ale zjavne oveľa radšej džez, tradičnú africkú hudbu, ambient a Lahai v podstate do súčasného popového sveta akoby ani veľmi nechcel patriť.
Sympatickou črtou Samphovej tvorby, či už vlastnej alebo pre iných umelcov, napr. Kendricka Lamara, je fakt, že nie je zahľadený len do hudobnej minulosti. Niežeby sa neinšpiroval, jeho sila je však jednak v objavovaní často odvážnej hudby, a zároveň snaha poprepájať rôzne vplyvy do čohosi veľmi súčasného. Prvoradá je však vždy veľká hravosť a muzikalita. Hranie sa na žánre či slávu, to u Samphu budete hľadať celkom zbytočne. Tu ide výlučne o hudbu.
Keď v roku 2017 Sampha úspešne debutoval, nemal najľahšie obdobie: vyrovnával sa so stratou blízkej osoby. Aktuálne žije v oveľa optimistickejšej bubline, teší sa z dcéry, veľa číta a kniha ho inšpirovala aj pri písaní možno najsilnejšieho čísla celého albumu - Čajka Jonathan Livingston Richarda Bacha. Okrem Samphu tu má priestor aj hosťujúca Laura Groves a Yussef Dayes.
Na albume účinkuje viacero hostí, troch ale treba zmieniť špeciálne, pretože v podstate tvoria regulárnu štúdiovú kapelu, vďaka ktorej Samphove nápady držia pekne pokope: basgitaristu Bena Reeda, ktorého môžeme počuť aj na nahrávkach Bullion, Westermana, Orlanda Weeksa či Davida Byrna, gitaristu Mansura Browna, ktorý nahrával s Jungle či Little Simz a už zmieného bubeníka Yussefa Dayesa, ktorý len pred tromi týždňami vydal vlastný skvelý album Black Classical Music. Okrem inštrumentalistov Lahai obohatili aj Léa Sen, Yaeji a sestry Ibeyi.